Manžel skvelej manželky a otec početnej rodiny. Občas typický Rak (podľa znamenia, hoci na tieto veci neverím). Večný cestovateľ v rôznom slova zmysel. Zoznam autorových rubrík: Pripomienky, Súvislosti, Vyvolení a vyvrhnutí, Súkromné, Nezaradené
Asi pred 9 mesiacmi som napísal blog o postupe vybavovania môjho podnetu vo veci činnosti/nečinnosti, resp. prítomnosti/neprítomnosti príslušníkov Železničnej polície na železničnej stanici Bratislava - Vinohrady. Po odpovedi ktorej sa mi nakoniec dostalo, ani sa veľmi nečudujem, že sa nič veľmi nedialo v tejto veci. Až dnes, čuduj sa svete...
Kniha prianí a sťažností - kedysi poctivo vedená vo väčšine prevádzok obchodov a služieb a postrach ich prevádzkovateľov. Vždy musela byť vystavená na viditeľnom a dostupnom mieste. Postupom času sa akosi vytratila, ale občas sa niekde nájde. Aj ja som našiel oznam o jej existencii na železničnej situácii Bratislava - Vinohrady (inak pokiaľ viem, funguje aj na iných železničných staniciach). Rozhodol som sa jej zveriť sa s tým, čo ma ako použivateľa ich služieb trápi a v onen marcový deň "dohrialo."
Je tu február a opäť raz, naozaj neočakávane, napadol sneh. Hotová kalamita pre hromadnú dopravu v Bratislave...
Člove keď chodí s otovrenými očami, zbadá kadečo úsmevné. Ja som sa dnes ráno pousmial nad jedným autom, ktoré prechádzalo okolo mňa.
Blížiaci sa Silvester a Nový rok signalizujú čoraz častejšie sa opakujúce delobuchy či priráty a iné radôstky nudiacich sa starších i mladších. Ospravedlňujem sa ale nie som odborník na ich názvy a tomto športu neholdujem.
Ako sa v posledných rokoch stalo zvykom, železnice menili v dcembri cestovný poriadok. Z veľkého haló okolo rušenia veľkého počtu spojov zostala iba nepatrná ozvena a mohlo by sa zdať, že cestujúca verejnosť by mohla byť spokojná. Mnohí pravidelní i menej pravidelní uživatelia železničných služieb však neboli a obávam sa, že ani nemohli byť.
V tomto blogu sa nechcem dotýkať zdravotného stavu ľudí, aj keď mentálneho trochu áno. Nechcem hovoriť ani o finančnom poddimenzovaní nášho zdravotníctva, či zdravotníctve ako žraloku peňazí, aj keď to vlastne bude o peniazoch.
Svet dnes nemá núdzu o najrôznejšie rébusy – najnovšími hitmi sú sakuro, sudoku, sumdoku a neviem ešte aké exotické názvy majú. Človek sa potrebuje nejako odreagovať po každodennom vypätí v pracovnom zhone. Mnohí ľudia však prežívajú rébusy iné, ktoré im vôbec nepomáhajú uvoľniť sa, skôr im dvíhajú adrenalín neželaným spôsobom.
Reklama nás v poslednom čase nabáda, aby sme si stáli za svojimi právami a nenechali sa odradiť. Je to možno prirodzené, ale nie vždy má človek na to dostatok trpezlivosti, najmä ak ide o zdanlivú maličkosť. Nie som tiež v tejto oblasti preborníkom, často záleží na momentálnej nálade.
Včera som si prečítal v denníku Sme o ďalšom plánovanom výrube stromov v Bratislave, tentoraz na Belopotockého ulici. Je mi smutno.
Je neuveriteľné, čo dokážu ponúknuť či zohnať niektoré obchodné reťazce človeku podľa jeho želania. Robia si tým reklamu. Dobre, ale ku cti im neslúži, že niektoré nedokážu uspokojiť základné požiadavky zákazníka na kvalitu a ponuku tovaru v čase keď si ho žiada.
Takto sa pýtam v posledné dni čoraz častejšie. Viem, že to má ťažké – rozkopané dopravné uzly či ťahy ako Miletičova či Obchodná, pozostatky, na bratislavské pomery, nezvyčajného panovania pani zimy a mnoho ďalších objektívnych či menej objektívnych dôvodov.
Keď sa pozerám okolo seba, počúvam našich politikov či celebrity, mám veľmi časti pocit, že mnohí trpia stihomanom. Hľadáme nepriateľa, ktorý nám bráni v našom rozlete alebo sa niekomu niečo odplatiť, bez ohľadu na to či to niečomu prospeje.
Pri pohľade na niektoré reklamné slogany či plagáty rozmýšľam či som normálny. Jedna reklama ponúka samozrejmosti ako objav storočia, druhá ma považuje za, slušne povedané, menejcenného či nenormálneho ak nemám to či ono.
V dnešnom vydaní denníka Nový čas som sa s úžasom dočítal, že vo večernej relácii televízie Markíza VILOMENINY sa objaví záznam pôrodu naživo s tým, že Vilo Rozboril bude rodičku spovedať medzi kontrakciami. Odkedy som to čítal, stále nad tým rozmýšľam čo bude nasledovať. Túto reláciu som dávnejšie sledoval – ponúkla viacero zaujímavých rodinných súbojov, čo bolo jej pôvodným zámerom. Postupne však ako sa začala zvrhávať na rôzne pseudosúboje rôzneho charakteru som ju pozeral menej a menej, až som sa rozhodol pre iný alternatívny program.
Nie tentoraz nejdem protestovať voči žiadnym programom. Zamyslím sa nad programom verejnoprávnej televízie z hľadiska detského diváka ako ho vnímajú naše deti.
V mailových schránkach, či služobnej alebo súkromnej, sa mi objavuje všeličo. V poslednom čase sa množí však zvláštny druh mailov. Obsahom ma potešia aj by ma mali postrašiť, ale našťastie voči tejto hrozbe sa stávam imúnnejším ako voči nachladeniu.
Minulý piatok som dostal do schránky, rovnako ako ďalší susedia, dvojmesačník mobilného operátora Orange, v ktorom informuje (alebo presnejšie mal by informovať) o „aktuálnej“ ponuke služieb pre svojich uživateľov. Nikdy som nemal prehnanú predstavu o jeho aktuálnosti, ale tentoraz som stratil všetky ilúzie. Ide o to, že informácia by mala byť aktuálna, lebo v opačnom prípade jej hodnota výrazne klesá.
Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. nám pripravil novoročný darček - nový systém zliav, kde sa nájde vraj každý. Nuž zľavu môže naozaj získať naozaj každý (pokiaľ ide o vek a cestu), ale za akú cenu?
Zvláštne myšlienky mi behajú hlavou po tom ako som sa dozvedel dopoludnia, že v USA popravili smrtiacou injekciou niekoľkonásobného kandidáta na Nobelovu cenu mieru a za literatúru. Je pravda, že bol podozrivý (a usvedčený?)aj z viacnásobnej vraždy počas dvoch lúpežných prepadov. Pravdupovediac, je mi z toho smutno, aj keď nechcem zasahovať do kompetencií americkej justície.
