Zvyknem si na ňu spomenúť keď psychológovia varujú pred sviatkami na veľké psychické napätie ľudí počas sviatkov a spomína sa aj zvýšený počet samovrážd v týchto dňoch. Doteraz som to bral ako varovanie a podnet na zamyslenie, realita bola niekde ďaleko odo mňa.
Na Štedrý deň dopoludnia však došla od kmotra sms-ka. Odišiel som z domu od rodiny. Už sa to nedá vydržať, nechcem sa viac vrátiť. Bum! Štedrý deň, sviatky pokoja a rodinnej pohody a zrazu sa všetko rúca... Znalec situácie povie, že sa to mohlo stať kedykoľvek pred tým i po tom. Aký to však musel byť silný podnet, že otec nájde odvahu, či drzosť alebo jednoducho slabú chvíľu (vyberte si alebo doplňte podľa uváženia) a odíde rozhodnutý navždy. Dnes už viem, že zatiaľ určite nie navždy.
Neobhajujem ani jednu stranu. Vinu rovnako nedávam len na jednu stranu. V takýchto situáciách majú v tom prsty vždy obaja a niekedy aj viacerí. Pre mňa však práve čas vianočný (a nielen ten) poskytuje čas na plodnú diskusiu – na tú diskusiu, na ktorú často nie je čas počas roka naplneného najrôznejšími povinnosťami. Ale na diskusiu, či lepšie povedané, komunikáciu (vzájomné zdieľanie sa) je treba dvoch rovnocenných partnerov.
Kiež by v našich rodinách (vrátane tej mojej) bolo viac vianočných darčekov pre vzájomnú komunikáciu medzi partnermi, aby nemusel prísť práve spomínaný “dárek vánoční.”
Ak by mi niekto vedel poslať celý text spomínanej piesne i meno speváka, budem povďačný.
