Ak by sme do plánovania zatiahli matematiku, ekonomiku či iné exaktné, či menej exaktné vedy, je to ozajstný nezmysel. My sme sa však na takéto vedy nespoliehali. To by sme sa k nášmu slniečku Mikušovi určite nedopracovali. Uznajte v dnešnej dobe piate dieťa, keď predchádzajúce štyri sú pekne do páru. Ja zarábam tesne nad slovenským priemerom, ale z hľadiska odboru podpriemerne. Manželka dlhodobo na materskej dovolenke by si už tiež mohla oddýchnuť od rodenia a zaoberať sa niečim normálnejším. Aj metódy plánovania rodičovstva poznáme a nezlyhali. Jednoducho zvíťazila láska, túžba po dieťati – pravdepodobne poslednom.
Privítali sme ho s láskou. Opätovne opakujem, že je to naše slniečko, možno prvý flegmatik v našej rodine. Deti ho prijali s veľkým nadšením a niekedy nevedia ako mu čo najúžasnejšie prejaviť svoju náklonnosť. Jeden šikovnejšie, iný menej, ale úsilie sa cení.
Dnes má Mikuš jeden rok a za starostlivosť sa nám odmenil krásnym zážitkom. Urobil prvé dva samostatné krôčky. Sedeli sme s manželkou v kuchyni, pozreli sme sa na seba a od radosti sme len tichúčko hľadeli jeden na druhého... Bolo nám veľmi fajn aj bez slov. Čarovnú chvíľu ozvláštňoval Mikušov prešibaný úsmev.
Toto nechce byť propagácia mnohodetných rodín za každú cenu. Uznávam, že každý musí zvážiť koľko zvládne. Ale keď sa podarí, stojí to určite zato. U nás určite.
