Dnes cez obedňajšiu prestávku som sa vybral k detskej lekárke našich detí v Ružinovskej poliklinike čosi vybaviť. Ešte pred odchodom z práce ma kolegyňa upozornila, aby som si dával pozor, že sa veľmi šmýka. Občas som išiel ako po... až som prišiel až do blízkosti zmieneného zariadenia, kde je pár stánkov, pred ktorými bol vzorne odhrnutý sneh do menších mantinelov, ktoré bolo potrebné prekročiť na ceste. Pokojne som sa pokúsil prekročiť ho, ale bol tam zamaskovaný ľad a ja som sa mierne natiahol – nič vážne, len z otvoreného vrecka mi vypadli kartičky na vstup do priestorov zamestnávateľa a vreckovka.
Kde sa vzala, tu sa vzala, zrazu pri mne stála žienka o 10 – 15 rokov staršia, že či potrebujem pomôcť a podávala mi ruku a kartičky, ktoré som v prvom momente ani v snehu nezbadal. Nebolo treba, ale potešila ma. Na moje slová vďaky sa len skromne pousmiala s tým, že nikdy nevie kedy ona bude potrebovať pomoc.
Taká nevinná príhoda, ale urobila mi dnešný deň krajším. Vďaka.
