Príde mail od kolegu alebo kamaráta, často bez uvedenia predmetu alebo s nejakou lákavou vetičkou. Otvorím ho a začne sa väčšinou prezentácia často pekných myšlienok o mieri, láske, pokoji, porozumení atď., jednoducho pekných veciach. Sú zaujímavé, aj potešia dušu.
Ku koncu sa objaví odkaz na nejakého väčšinou orientálneho filozofa či mysliteľa a začínam tušiť záver. Môj šiesty zmysel nesklame. Niežeby som mal čosi voči pekným myšlienkam od kohokoľvek, ale celý môj zážitok zaklincuje záverečná veta v rôznych obmenách. Ak to pošleš toľkým a toľkým ľuďom, budeš mať šťastie... Ak nie.....
Priznávam, statočne odolávam tomuto pokušeniu a necítim sa o nič menej šťastný, že som nevyužil takútop skvelú ponuku. Ani nebadám, žeby sa v mojom okolí dialo niečo neobyčajné. Jednoducho na takéto veci neverím a ľuďom ich ďalej nepredkladám. Myslím, že sú i iném spôsoby ako ich urobiť šťastnými ako predkladať im mail, ktorý prešiel cez množstvo schránok.
