Priznávam som tichým odporcom trestu smrti. Tichým v tom zmysle, že som ho doteraz verejne nevyjadril. Mám na to viac dôvodov.
V tomto prípade ide o človeka, ktorý si odsedel v cele smrti viac ako 20 rokov. Ak naozaj vyviedol skutočne to, za čo bol odsúdený a čo bolo viackrát spochybnené, preukázal svoju ľútosť a na dobré sa obrátil. Presvedčil o tom množstvo ľudí, ktorí ho opakovane navrhli na Nobelovu cenu. Nepresvedčil však americkú justíciu a tí, ktorí to mohli zvrátiť, na to nemali zo zásady chuť, tak ako je to v USA bežné. Veď majú dosť iných starostí ako študovať žiadosť o milosť.
Nepoznám toho človeka, ktorý bol odsúdený na smrť, ani jeho knižky. Neverím však, že by človek, ktorý píše knihy pre deti, ktoré majú úspech, bol zlým človekom. Ak aj možno niekedy vraždil, preukázal podľa mňa, že sa polepšil. Svedčia o tom i jeho aktivity proti násiliu a proti životu na šikmej ploche. Bol popravený človek, ktorý už roky zmýšľal úplne inak.
Nepatrím k tým, ktorí spisujú petície, ale týmto chcem vyjadriť svoj názor a vieru, že v každom človeku sa skrýva niečo dobré. A kto je bez hriechu, nech prvý hodí kameň.
Ja som vďačný slovenskej legislatíve, že dáva možnosť každému možnosť napraviť to čo kedysi urobil. Aj keď je to mnohým proti srsti. Mnohí slovenskí odsúdenci aj dnes sa obracajú "na pravú vieru."
