A tu prichádzam k problému, s ktorým sa dnes potýka svet čoraz častejšie na rôznej úrovni, s ktorým sa stretávam deň čo deň na blogoch i v rôznych diskusiách. Svetom otriasa škandál s karikatúrami proroka Mohameda, Slovenskom zase vládna kríza v dôsledku rozporov v otázke výhrady svedomia.
Skúsim podať trochu iný pohľad na veci, ktoré majú spoločného menovateľa – vzbura náboženstva proti necitlivému svetskému zasahovaniu do náboženských záležitostí a na druhej strane vzbura sveta voči zasahovaniu náboženstva so osobnej slobody dnešného moderného človeka, ktorý nechce byť ničím viazaný, žiadnymi príkazmi ani zákazmi – chce sa riadiť vlastným rozumom alebo možno ani tým, chce žiť živelne. Odmieta však tak zodpovednosť za seba i za iných.
Možno to bude pre niekoho zvláštne, ale aj veriaci (a nielen ten) chce mať možnosť rozhodnúť sa podľa svojho rozumu, podľa svojho presvedčenia, on sa chce rozhodnúť bez toho, aby bol viazaný rozhodnutím, s ktorý nesúhlasí tak ako neveriaci nesúhlasí s “náboženským tlakom” na jeho svedomie.
Prečo zas raz chceme obmedzovať možnosť voľby veriaceho, prečo mu odporcovia zmluvy o výhrade svedomia nechcú dať možnosť vybrať si.? Aký je v tom rozdiel?
Neveriaci môžu publikovať proti náboženstvu čokoľvek, vrátane karikatúr či zosmiešňovania toho najposvätnejšieho pre veriacich, nech sú akéhokoľvek vyznania. Veriaci ľudia však majú poslušne plniť to čo si “oslobodený človek” zmyslí. Nie je to dvojaký meter na prejav názoru? Jeden má právo na vzburu, druhému sa odopiera. Povedie to k zákazu výkonu povolania z dôvodu, že niekto nie je ochotný ísť proti vlastnému svedomiu!?
Verím, že toto nikto nechce!!!
