Dnes sa v popoludňajšej špičke na železničnej stanici Bratislava-Vinohrady v odbavovacej hale objavila dvojčlenná hliadka Železničnej polície. Ó, aké príjemné prekvapenie, dalo by sa povedať. Asi 30-minútové sledovanie ich činnosti ma však zbavilo ilúzií o tom, že by mohli aj niečo poriešiť. Onú polhodinku stáli na jednom mieste, kde sa nič nedialo, ako soľné stĺpy. Neviem či sledovali pokladňu s nejakou mimoriadnou tržbou - podľa postoja to tak mohlo vyzerať. Neviem, či sa skrývali pred vonkajšou zimou, ale v hale dvakrát teplo nebolo. Neviem ani, čo napíšu do hlásenia zo svojej služby - asi obligátne "Počas mojej/našej služby sa nič mimoriadne nestalo."
Stačilo prejsť pár krokov na nástupište - možno by sa aj viac zahriali a isto by si zarobili na pokute od notorických nedodržiavačov zákazu fajčenia na nástupištiach alebo by ich aspoň odradili od porušovania zákazu. Nehrozilo. Na nástupišti sa síce fajčilo pomenej ale fajčilo...
Chcem teda poďakovať Železničnej polícii, že našla prostriedky, aby vyslala svojich príslušníkov v čase špičky aj na spomínanú železničnú stanicu. Verím však, že to nebude len jednorázová a najmä formálna záležitosť. Teším sa, že sa azda začne blýskať na lepšie časy. Dúfam, že to nie je utópia. Ach, ja nenapraviteľný optimista.
