Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(3)
Igelitový sáčok poletoval ovzduším, ktoré bolo naplnené ihlicami zloby zo včerajška. LOS ANCHELES... mesto, v ktorom sme mali žiť na veky... Vyletel si z dverí... tresli o stenu. Ozvalo sa to ako najhrozivejší hrom. A Boh začal od vtedy plakať... do zúrivých nevypovedaných výčitiek. Plakal do tiel hriešnikov, ktorý nechápali kvôli čomu sa Zem točí... Plakal, lebo pochopil, že nič už nebude ako predtým... Chvíľková slabosť duše. Nastal mohutný prievan. Rozfúkal všetky moje básne... odišiel von dverami spolu s tebou... Tlaková níž mi točí hlavu... pozerám von oknom. Dážď mi švihá tvár ako bič. Kričíš na mňa zdola vražednými slovami tvojho tela...
... milujem búrky ...
...Očista ...
