Martin Kolenič
Čas realizmu
Mnohí predpovedali: veď ty raz precitneš. Zhodíš tie ružové okuliare a uvidíš, čo za bandu to v tej cirkvi máte. Nuž, stalo sa, ale na balenie kufrov to aj tak nevyzerá.
Časy streleného gymnazistu sú preč. Teda, hlavne to gymnázium... strelený som zostal. Momentálne pracujúci študent, s dvoma veľkými láskami (lingvistikou a hudbou), trochou dezilúzie a snahou o aký-taký vlastenecký optimizmus. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Mnohí predpovedali: veď ty raz precitneš. Zhodíš tie ružové okuliare a uvidíš, čo za bandu to v tej cirkvi máte. Nuž, stalo sa, ale na balenie kufrov to aj tak nevyzerá.
Pred dvoma rokmi by mi vôbec nenapadlo, že ja budem práve ten, koho by ste mohli hľadať v kostole. Ale, ako sa hovorí, Božie cesty sú nevyspytateľné.
Len celkom nedávno, v jeden utorok, som bol u zubára. Zistil som totiž, že mám na tesákoch čierne fľaky. Ako uvedomelý mládenec sa o ne snažím starať dobre, čistím si ich a žujem žuvačky so samými éčkami (len aby to nebol cukor), tak preto im aj napriek obavám toho zubára doprajem. To som ešte nevedel, čo za estrádu so svojimi dvadsiatimi ôsmimi zubami zažijem.