Mámsa presúvať myšlienkami po drsnej dráhe reality, ktorá ma nepočká, ale rovnonahodí na drnčiaci voz života, alebo mám len splývať s posledným dňom malebnéhooddychu? Ako to robíte vy? Na čo myslíte v posledný deň dovolenky? Máte napamäti všetky tie zážitky, pozitívne či negatívne, ktoré ste s láskouprežili? Alebo už vidíte dátumy, papiere, vybavovačky, ktoré vás neúprosnevyčkávajú a skočia vám do lona len čo otvoríte mailovú schránku, alebodvere do kancelárie, alebo služobného auta? Myslíte si, že je rozumné trápiť sanad tým, čo urobím ako prvé zajtra? Alebo mám len prežiť v pokoji dnešnýdeň a nemyslieť na nič? Alebo si to naozaj užiť až do konca bezakéhokoľvek trápenia sa nad tým, čo bude? Udrieť do klávesnice, obliecť si trenkya vybehnúť von a bežať, a potom padnúť do studenej vody lákavéhoDráždiaka? V tento posledný voľný deň krátkej etapy, v ktorej som simal užiť všetko na čo som mal chuť a náladu. Ísť kam som chcel, vidieť,vyskúšať čokoľvek bez ohľadu na to koľko čo stojí. Však je dovolenka, čas namíňanie času a peňazí. Dovolenka.
Dovolenka sa skončila. V dnešnýdeň som si kúpil noviny. Niekoľko strán voňavého papiera ma vracia dosmradľavej reality. Asi som to pokazil. Alebo sú na vine iní.
„Podvod vraj nieje podvod!“ – už nik nechce Slotovu kauzu rozoberať, už nechcem o tomčítať, že sa všetci tvária spokojne, že nik nič zlé nespravil. Nieto tendarebák. A ešte sa aj usmieva. Ach, aké je smutné byť priemerným„človákom“. Takéto veci by vám nikto nikdy neodpustil. Ani ja. Ale niektorýmľuďom národ odpúšťa okamžite. Potešili ma slová Petra Schutza: „Štáta zločin splývajú, zrastajú v jednu hmotu.“ Klobúk dolu, pán Schutz.Keď už národ zlyhá na plnej čiare a mlčí, akoby sa ho to ani netýkalo,aspoň malá vetička v bezvýznamnom stĺpčeku naznačí pravdu. Všetko torodinkárčenie, vety typu: kradlo sa pred nami, bude sa aj po nás; veď prečo bysme my nekradli, keď kradnú všetci... všetko sa to sype. Bez hanby sa títoľudia promenádujú po krajine a smejú sa nám „obyčajným“ malým rybámv mútnom slovenskom mori krásne do očú. A ešte aj ten, ktorý by malprvý vedieť rozumne reagovať, odpovedať priamo na priame otázky, ešte aj tendementne čučí do kamery a rozpráva slová, ktoré mu nepatria a ktorýmisi chce zabezpečiť bohviečo všetko. Ani kúska svedomia, ani kúska hanby, anikúska myšlienky na nás, na trpiacich. Nech si bohatí robia čo chcú, ale nech sanemiešajú Ľuďom do cesty! Prečo nemôže fungovať v tak malej krajinkerovnaký meter aj na takých aj na nás? Prečo človek, ktorý ledva zarobí 20papierov musí zaplatiť horibilnú sumu na pokutu za staré auto s nejakýminedostatkami, hoci si nikdy nebude môcť dovoliť kúpiť nové?
Prečo ľudia z PREHNITEJvrstvy, do ktorej vláda neodmysliteľne patrí, len mávnu rukou nad takou sumou a eštesa aj fízlom smejú do očí na plnú hubu? A tí len sklopia uši tak ako si spravodlivosť zakryje oči. Prečo by som malzaplatiť za jedno vypité pivo pri jazde na bicykli 3000 korún, keď v malejzahrabanej dedine neprejde viac ako desať áut za deň po ceste, na ktorej mastopli nejakí trápni pupkáči, ktorí si potrebujú silou mocou niečo dokazovať?Prečo boháča z onej vrstvy nepošlú na verejnoprospešné práce hádzaťlopatou a drieť s krompáčom za prekročenú rýchlosť? Kto mi tovysvetlí? A ešte lepšie: Kto to dokáže presadiť? Aby sa spravodlivosťkonečne zapozerala na svoje nečiny, keď mala zaviazané oči? Nielen počas 40rokov okupácie, ku ktorej sa „inteligencia“ večne vracia v podradnýchčlánkoch a spomienkach, pričom sa tu nič nezmenilo a všetci sa tvária,že trpeli a zistili, že trpieť budú! Prečo si niekto nepovie dosťa nezaútočí na nespravodlivosť? Prečo?
V tento posvätný posledný voľnýdeň nad tým premýšľam. Počas dovolenky som len mávol rukou, lebo som vedel, žena druhý deň už na to nepomyslím. Ale čo teraz? Spohodlneli sme. Sme lemravía jediná myšlienka, ktorá v nás rezonuje je tá, že: „Šak sa ma tonetýka!“ Hej! Veď pravda! Čo ma potom, že premiér nevie, čo hovorí a vládasi nevidí na nos? Je to ich život. Čo ma potom, že niekto niekoho niekedy podpísal!Je to ich vec! A ako ma už len môže trápiť to, že niekto sa poznás niekým a podsunie mu niekoľko miliónové dotácie? No byť tam, takneváham a tiež tak urobím! Ako by si ma mohli priatelia vážiť, keď imnepomôžem k zárobku? Ako sa môžem pýšiť kamarátstvom, keď niektoríz nich majú iba dve nové autá? Prečo by som im nedal viac? Veď som dosťvysoko na to a ten debil hore len nad tým mávne rukou a ono sa topremlčí. Aj tak pôjdem do pekla. Dosť som sa pánu Bohu nakopal loptu do okiena pomliaždil muškáty. Ten musel bohovať! Ale čo mňa po ňom?
Ďakujem Osetovi, že nám preukazujeúctu, o ktorú vo svete bojujeme, ale doma si ju znevažujemea neustále špiníme. Ďakujem „vodákom“ za ich drinu, ďakujem Čechom, že siobčas na nás spomenú. Ďakujem Vám Umelci, Glosátori a Postrehovatelia(zberatelia postrehov), že nie ste všetci s nami v jednom vreci, alesa snažíte, aby aspoň niekto niekde vyčnieval z demencie a odpovedalna súčasnosť. Ďakujem duu L&S, že nás inteligentným humorom dlho dokázalidržať nad hladinou. Ďakujem.
V dnešný deň ďakujem,v dnešný deň bohujem. Končí sa mi dovolenka a ja nemám nič pozitívnena srdci. Nemal som si kupovať noviny a zaujímať sa o novinky. Malsom zostať v nevedomej demencii aj naďalej. A čo teraz? Končí sadovolenka, je predo mnou ešte víkend. Azda zachovám Slováka v sebea rozbijem sa s priateľmi do nemoty a v krčme za tlmenéhoosvetlenia rozoberieme všetko, čo nám leží na srdci a všetci si dáme zapravdu. A po ťažkom víkende, keď si budem nadávať, že som radšej nezomrel,pôjdem v pondelok do reality s pachuťou v hube a budemrozdávať presne tie úsmevy, ktoré počas dňa od slovenskej realitys ľudskou tvárou dennodenne dostávam.
Ďakujem priatelia...
