Snažil som sa zapísať si najpozitívnejšie momenty dnešného dňa, no na nič konkrétne som si nemohol spomenúť. Sám seba sa pýtam: „Čím je to, drahý maestro, spôsobené? Spolieham sa na Váš (všimnite si, ako si zvyknem vykať) bystrý a presný úsudok.“
... ale pritom na ňu (s prepáčením, hlavne na tú slovenskú) hlučne prdíme! A stále vykrikujeme: „Tak kde je tá vaša (vidíte – už si ani nevykáme) kultúra? Kde sú tie filmy, na ktoré (my obyčajní diváci) máme chodiť? Vy si myslíte, že ja dám 150 Sk za nejaký americký (prepáčte slovenský) brak? A čo ja kradnem?!“ a podobne...
Uvažujem v symboloch končiacej sa dovolenky. Dnešným dňom sa mi končia časy symbolického oddychu. Dnešným dňom sa mi končí... hm... oddych, práca, nálada... a začína krutá realita. Dnešným dňom. Ako prežiť dnešný deň?
