Navrhli sme podmienečný súhlas s pôžičkou, za predpokladu, že budú splnené nasledovné predpoklady:
a) Silná účasť súkromných veriteľov, čo by v praxi by znamenalo riadený bankrot Grécka. V skutočnosti eurolídri začali diskutovať účasť vo výške 21%, o pár mesiacov neskôr prišli na 50% a ukazuje sa, že ani to nemusí v konečnom dôsledku stačiť.
b) Kolaterál, ktorý Grécko poskytne ako zábezpeku za svoje záväzky. Ak by v budúcnosti krajina nesplácala dlh eurovalu, došlo by k automatickej realizácii záložných práv (presne tak, ako pri vašej hypotéke). Nikdy k tomu nedošlo.
c) Záväzok privatizácie štátneho majetku Grécka. Dohodnutý plán sa neplní ani z časového hľadiska, ani pokiaľ ide o finančný výťažok z predaja majetku.
d) Písomný záväzok relevantných opozičných strán, že budú dodržiavať tento Program, t.j. dohodnuté podmienky na splnenie ktorých je aktivácia finančnej pomoci z eurovalu viazaná.
e) Účasť MMF minimálne v takej miere, v akej sa podieľa na celom finančnom mechanizme
Úplné znenie Stanoviska NRSR, ktoré som navrhol a o prijatí ktorého sme sa pred rokom snažili v parlamente, nájdete tu. Všimnite si najmä štvrtú podmienku, tzv. cross-party agreement. Tá keby bola vtedy akceptovaná a na medzinárodnej úrovni naplnená, dnes európski lídri nemuseli byť vystrašení najnovším povolebným vývojom v Grécku.
Naša snaha v parlamente bola márna. Za návrh Stanoviska hlasovalo iba 35 poslancov, takže nebolo prijaté. Poslanci „Brusel-friendly“ strany SMER-SD pre istotu nehlasovali vôbec. Tomu sa hovorí nemám názor, alebo aj alibizmus. Poslanci SDKÚ-DS a KDH sa zdržali hlasovania (čiže nepodporili náš návrh). Rovnako tak klub MOSTu. Podporili nás iba štyria za OKS a klub SNS.
Kto ako 6. júla 2011 hlasoval o prijatí „Stanoviska NRSR k postupu vlády SR pri poskytnutí finančnej pomoci Helénskej republike zo zdrojov EFSF“ nájdete tu.
Pred rokom, 16. júna 2011 som napísal toto: „Naši vyjednávači by mali ísť do Bruselu so silným mandátom nášho parlamentu, ktorý aj im samotným vytvára určité ‚krytie‘. Aktiváciu finančných prostriedkov z eurovalu pre Grécko totiž de jure môže za Slovensko podpísať aj vyšší štátny úradník a nie je v silách slovenského parlamentu tomu zabrániť.“
21. februára 2012 nadránom padlo rozhodnutie, že dočasný euroval poskytne záchrannú pôžičku Grécku vo výške 130 mld. eur. Z tejto sumy pripadá na neodvolateľné a bezpodmienečné záruky, ktoré vystaví Slovensko 1,155 mld. eur. Ešte nie je všetkému zlu zďaleka koniec. Ak totiž novú vládu v Grécku postavia strany odmietajúce plnenie úsporných opatrení, Slovensko cca 400 mil. eur nikdy neuvidí. Len pre porovnanie: Fico teraz v rámci konsolidačným opatrení hľadá približne 1,500 mil. eur do konca roka 2013. A tie budú bolieť. Každého z nás.
Vyšší štátni úradníci a vláda rozhodujú o miliardách eur. Vašich eur. A toto všetko sa deje mimo dosah slovenského parlamentu. Vznikajú tzv. „mimoparlamentné zóny“. Kto však za to ponesie politickú zodpovednosť?
