Už predtým došlo k navýšeniu nákladov na dostavbu o 1 miliardu eur (z 2,8 miliárd na 3,8 miliardy). Štát, ako minoritný, 34%-ný vlastník SE tak súhlasil s celkovým navýšením nákladov až o 1,8 miliardy eur. Bez akejkoľvek kontroly zo strany verejnosti, alebo parlamentu.
Preto dnešné konanie zástupcov štátu v SE prekvapuje. Len pripomeňme, že oni sú iba vykonávateľmi vôle ministra Pavlisa. A prekvapuje to o to viac, že samotný minister hospodárstva Pavlis viackrát verejne zopakoval, že je nespokojný s priebehom dostavby jadrovej elektrárne a systémom jej riadenia. Navyše, stále nepoznáme výsledky kontroly NKÚ v SE, ktorú tam nedávno poslal parlament.
Ak chcela vláda postupovať zodpovedne a najmä transparentne, mala zaviazať ministra hospodárstva predložiť:
- Štúdiu realizovateľnosti dostavby 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce, ktorá by okrem iného ukázala ekonomické rácio (alebo nezmysel) Ficovej snahy ovládnuť celé SE
- Návrh finančného uzatvorenia privatizácie SE, t.j. spôsob vysporiadania záväzkov a pohľadávok medzi štátom a Enelom. Podrobnejšie som o tom písal tu.
V tejto situácii minister zatvára oči a ústa verejnosti smiešnym vyhlásením, že faktúry nad 2 mil. eur bude jednomyseľne odsúhlasovať predstavenstvo SE. Čo s faktúrami, ktoré už boli doteraz zaplatené? Realizuje sa dostavba za ceny na danom trhu a v danom čase obvyklé? Sú Mochovce pri preinvestovaných miliardách a pri súčasných cenách elektrickej energie vôbec návratné? Pripomeňme, že sa stavajú už neuveriteľných 28 rokov a najnovší ohlásený termín dokončenia je koniec roka 2017. Akú zmluvu o fixných odkupných cenách na desiatky rokov dopredu pripravuje štát pre Enel? Koľko nás táto cenová „dotácia“ bude stáť ročne?
Nedajme sa oklamať podobnými trikmi s kontrolou faktúr. Na túto ruletu, na ktorú vláda vsadila miliardy eur občanov, sa poskladáme všetci. Obhajovanie verejného záujmu vyzerá totiž úplne inak.
