Aj v téme grécka pôžička a stavanie eurovalov je pravda jednoduchá. Dokonca až tak jednoduchá, že už drvivá väčšina (slovenských) politikov hovorí: ale áno, SaS-kári, obsahovo máte pravdu, ale musíme rozhodovať politicky a zodpovedne. Rozumej schváliť aktivovanie finančných prostriedkov pre Grécko z dočasného eurovalu 1, schváliť navýšenie dočasného eurovalu 1, súhlasiť so zriadením trvalého eurovalu 2 a súhlasiť so vstupom Slovenska do tohto trvalého mechanizmu.
A teraz zopár príkladov, ktorými argumentujú mainstreamoví (rozumej zodpovední) politici. Tvrdia, že ak toto všetko, čo je popísané hore, odmietneme, potom:
- Slovensko stratí reputáciu
- ak dôjde k vzniku tzv. dvojrýchlostnej Európy, Nemecko nás nezoberie do „lepšieho“ klubu
- odídu zo Slovenska nemecké a francúzske firmy
No proste hotová apokalypsa. Ja za tragédiu považujem niečo úplne iné. Neustále sa otvárajúce nožnice medzi obsahovou pravdou/realitou na strane jednej a politickými rozhodnutiami, ktoré vychádzajú z pokriveného odrazu tejto reality na strane druhej.
Kde sme sa to ocitli, ak ten, kto hovorí pravdu, má stratiť reputáciu. Má vôbec zmysel o takúto reputáciu stáť?
Prečo si nahovárame, že zle bol zapnutý už prvý gombík. Je to postačujúci dôvod nato, aby sme pozapínali zle celé desiatky a stovky ďalších gombíkov . . . až sa nakoniec všetci udusíme?
Vyčíslil už niekto náklady na odchod Grécka z eurozóny? Okrem neuchopiteľných poloprávd typu nákazy celej eurozóny, kolaps systému, rozpad eurozóny – som nič seriózne nezachytil. Tie náklady nejaké nepochybne budú, označme ich „n“.
Ale vyčíslil už niekto náklady nato, ak Grécku najprv požičia celá eurozóna a ono aj tak skrachuje, navyše zanechá po sebe ešte vyšší nezaplatený účet. Potom spomínané náklady budú „n+t“. Hodnota „t“ bude priamo úmerná času, ktorý si stavaním rôznych eurovalov „kúpime“.
Vrcholom irónie je názor (opäť mainstreamových) politikov, že neblokujme pomoc Grécku. Ono skrachuje možno skôr, než o pomoci vôbec rozhodneme a neostane nám aspoň čierny Peter v našich rukách. Ak si každý člen eurozóny osvojí tento názor, potom pravda v eurozóne nezaznie nikdy. A výsledok bude nasledovný:
Grécku pomáhalo bilaterálne 14 krajín (okrem Grécka, Slovenska a Estónska – ešte nebolo členom eurozóny).
Z pomoci Írsku bolo vyňaté Grécko.
Z pomoci Portugalsku bolo vyňaté Grécko a Írsko.
Ak to tak pôjde ďalej, kto raz pomôže Nemecku?
Zle pozapínané gombíky a brutálne otvorené nožnice medzi realitou a zlými politickými rozhodnutiami nás dobehnú. Všetkých.
