Už 5 hodín sú pozatvárané všetky záchody. Je to mimoriadna situácia. Unavení cestujúci sú pokojní, driemu alebo spia. Nešomrú a chápu zásah vyššej moci. Keď vlak zastane veľká väčšina sa ponáhľa k staničným záchodom. 5 hodín je veľa času a treba vyprázdniť plné močové mechúre i črevá.
Keď konečne dorazia pred staničné WC, tak nedokážu uveriť, ani pochopiť, že sú zamknuté. Na dverách nie je ani zmienka o otváracích hodinách. Domorodci vedia koľko bije a rýchlo hľadajú alternatívy. Jedni bežia do odstavených vlakov, druhí hľadajú temné kúty na perónoch, ďalší bežia do parčíku pred stanicou, iní idú do okolitých ulíc. Naivní a cudzinci sa idú pýtať do pokladní, kde dostanú stručnú, ale klasickú odpoveď štátneho byrokrata, že stanica, ani ŽSR za záchody nezodpovedajú a oni nevedia aké sú tam otváracie hodiny. Zmätení cudzozemci sa pýtajú čo majú robiť. Keď im ostatní cestujúci poradia, že majú isť do prírody, tak len nechápavo povedia, že dostanú pokutu. Načo im jeden skúsený občan sarkasticky odpovedal: ,,možno aj preto sú záchody zatvorené.“ Keď sa tváre turistov skrútili do grimás vyžadujúcich jasnejšie vysvetlenie, tak len sucho dodal: ,,tu sú často nastavené pasce z ktorých profituje polícia, revízori alebo iný kontrolný orgán.“
Štipľavý zápach moču je cítiť takmer až po Šancovú ulicu, čo je 300 metrov od stanice. Len ťažko dokážem pochopiť konanie údajne profesionálneho manažmentu stanice, ŽSR a magistrátu mestu. Tá bezočivá ľahostajnosť je zničujúca a neospravedlniteľná. Chodiť robiť každý deň do takého smradu musí byť dehonestujúce. To, že sa stanica neopravuje je len jedna strana mince, ale bezplatné a čisté záchody môžu snáď fungovať i v stiesnených podmienkach.
Je 27 rokov po revolúcii a ja som definitívne pochopil čo občan Robert F. myslel, keď vo svojich vyjadreniach pre média často prízvukoval, že si nevšimol, že by sa niečo zmenilo prechodom z jedného politického systému do druhého. Trochu mi pomohla i pieseň skupiny Lucie.
Sex je náš, dělá dobře mně i tobě, Otčenáš bejby odříkej až v hrobě. Komunizmus neskončil, komunizmus trvá. Jsme černí andělé....
Áno, to to je pravý obraz Slovenska za potemkinovskými kulisami gigantického sebavedomia, veľkolepých sľubov, vlakov zadarmo a utopistického, gréckeho luxusu. Na každom kroku môžeme čítať vyslovené alebo nevyslovené odkazy o prapodivnej interpretácii demokracie, kapitalizmu a bezbrehom amaterizme štátu, či mestských magistrátov. My, sme dostali mandát a môžeme si robiť čo chceme. My, budeme odpovedať do médii na to, čo chceme a nie na Vaše konkrétne a jasné otázky. My, sa budeme samovyšetrovať a samoodsudzovať, lebo tak nás to učili na tajných školeniach nomenklatúry KSČ, ŠTB, KGB alebo na univerzite MGIMO. My, budeme šíriť neodôvodnený strach bez ohľadu na vyjadrenia odborníkov, lebo to zvyšuje volebné preferencie a politici, ktorí to robia mali až 80% podporu elektorátu. (Stalin, Putin, Hitler) My, budeme čakať i 100 rokov pokiaľ sa nájde vhodný partner na opravu hlavnej stanice, ktorý odvedie prijateľné percento na správny účet v daňovom raji. Ty, občan alebo návštevník Slovenska budeš žrať, srať, jebať, keď ti to dovolíme a povieme. Ty, občan buď ticho, hlavne rob a poctivo plať dane. Keď máš problém, tak skús si to rozdať so štátom. Dopadne to s Tebou ako s Remiášom, Malinovou, Teleky a stovkami, možno tisíckami ďalších, ktorí ostali mimo záber médii a ktorým sme zničili život.
Sociálne zariadenia za bačovania sociálnej vlády nikdy fungovať nebudú. Polosúdruhovia nikdy nedosiahnu taký stupeň empatie, aby pochopili, že tisíce návštevníkov Slovenska si na hlavnej stanici utvára o Slovensku prvý dojem, ktorý už sa ničím nahradiť nedá. Tak ako sme po dlhé roky mali najškaredšie a najodpudzujúcejšie colnice v Európe, tak máme aj hlavnú stanicu ako najlepšiu, najžiarivejšiu a bezkonkurenčne najdrahšiu reklamu na našu pokryteckú a falošnú pohostinnosť a lásku.
Rolexková šľachta staničné kadibudky nikdy potrebovať nebude a čo tam po turistoch, pracujúcich a nedajbože po bezdomovcoch. Pravý život Bonapartov totiž začína až vo Waterloo. Len, aby ho čím skôr otvorili a spláchli.
