Peter Kollega
Sladko- mastný holokaust
Keď som bol malý, mali sme psa - Alana. Raz sa zatúlal a stratil. Po troch mesiacoch sa stal zázrak. Niekto ho náhodou našiel v starej, opustenej, vodnej elektrárni do ktorej spadol. Cez elektráreň tiekol silný a hlasný prúd vody, ktorý prehlušil jeho zúfale brechanie o pomoc. Alan vďaka dostatku vody prežil. Jeho telo to boli len kosti a koža. Táto životná epizóda sa ťažko zapísala do jeho jednoduchých reflexov. Odvtedy žral všetko čo videl ako zmyslov zbavený. Po týždni rodičia pochopili, že stačilo a zakazovali nám ho kŕmiť. My, deti, stále opojené šťastím, že sa našiel sme ho tajne dokrmovali. Pokiaľ sme v našich malých, detských hlavách pochopili, že robíme niečo zlé bol Alan tučný ako balón. Prestal sa hrať, začal len spať a za krátky čas zdochol.