Nesmieme sa báť priznať, že i v našej krajine sú jedinci, rodiny, skupiny, možno teritória kde stále platí zásada, že žena patrí len do kuchyne a k deťom. Táto skrytá realita značne skresľuje výsledky a účasť na voľbách. Niektorí experti okamžite využívajú situáciu a tvrdia, že pani Zuzana má najslabší prezidentský mandát v histórii. Je to kolosálny blud, lebo ona ho ma najsilnejší. Presvedčila totiž národ, zlomila obrovské spoločenské tabu a už dnes má obdiv celého sveta.
A predsa tento článok nebude o mentálnom nastavení týchto občanov. Bude o nás, ktorí by sme sa radi ocajchovali titulom super demokratov, svetákov, či feministov v sukniach alebo nohaviciach.
Viete čo ma trápi najviac v kontexte vývoja krajiny za posledného polroka? Že som nepočul, nečítal alebo nevidel ani jeden vtip o blondíne na hrade. Keď si zadám do tichého manipulátora nášho myslenia zvaného gúgle heslo ,,blondína na hrade“, tak tento globálny expert nereaguje. Možno si myslíte, že som truľo, keď sa zaoberám takou banalitou. Ja si to vôbec nemyslím. Keď je diabol ukrytý v detailoch alebo na súmraku dejín, tak zdravú sebairóniu pokladám za veľmi dôležitý aspekt sebavedomého rozvoja spoločnosti.
Myslím, že humor vždy patril k DNA našej krajiny. Pomáhal prekonávať ťažké periódy formovania histórie. Vtipná hláška, trefný bonmot v pravý moment vždy odľahčia napätú situáciu a radikálne zmenia pohľad na vec. Televízie a rádia tvrdo bojujú o najvtipnejších moderátorov, najlepšie komédie a najprirodzenejšiu zábavu. Zlatý fond slovenskej srandy určite zaregistroval termíny ako zlatá mreža, vtipnejší vyhráva, čučoriedky, Radošinci, Funko, múdry schybí, 5 proti 5, sedem s.r.o., zomri a ďalších, ktorí ventilujú stres bežného života. Vždy radšej stretneme usmievavého a veselého človeka ako zachmúrených filozofov ponorených do nafúknutých problémov.
Teraz iste uznáte, že situácia je kritická. Najsilnejšia kategória humoru – britká sebairónia je v troskách. 5 miliónov ľudí v období 182 a pol dní a nič. Dosiahli sme kreatívne dno urazených neonormalizátorov, ktorí idú regulovať diskusie, média, ktoré si dovolia kritizovať ich zločineckú aktivitu. Nedokážeme sa poučiť z jednej z najstarších demokracii sveta, kde tak masírovali politická korektnosť, že dnes máme len celosvetovú komédiu gigantických rozmerov. Premiérka krajiny a obludný štátny aparát sú len nasledovníkmi Monty Pythonov, Bennyho Hilla, Mr. Fazuľku bez akéhokoľvek politického rešpektu.
Andrej, Zuzana, humoristi, ľudia robme niečo. Poďme okoreniť naše životy a rýchlo doplňme chýbajúce vákuum v dejinách Slovenska. Nebojme sa vkročiť na túto citlivú pôdu. Odistime nálože ľudovej tvorivosti a poďme sa baviť. Keď to dokážeme, tak verím, že naša cesta k právnemu, možno raz slušnému štátu bude priamočiarejšia.
Môžme začať trebárs tým, že do prezidentskej štandardy dáme nápis:
,,Nebáť sa a smiať sa. Hlavne sami sebe.“
