Dnes, keď je na obzore tenký lúč nádeje na reset zamatu, dnes keď sme zaplatili 29 rokov školného, aby sme vybudovali potemkinovský komo - mafiansko - kapitalistický hybrid stelesnený v paralelnom svete našich ľudí a ostatných, ktorý funguje od vlády až po poslednú viesku, možno laz, je príliš neuvážlivé i nebezpečné prízvukovať, že mečiarizmus bol najväčší vred našich zapamätateľných dejín.
Mečiarizmus je totiž len nepatrným zlomkom zla, ktoré predstavoval zločinecký komunistický režim. Ten stvoril obludné monštrá moci, lži, pretvárky a verejnej kriminality Mečiara i Fica. Tí len v demokratických podmienkach demonštrujú to čo sa za totality naučili.
Mečiar vstúpil do strany v roku 1962, keď komunisti hľadali nové formy manipulácie občanov po brutálnych čistkách, po kolektivizácii, ktoré začali v roku 1948 i šialenom stalinizme. I keď zo strany bol vyhodený, naučené metódy a zásady podlého režimu nemohol zabudnúť a s radosťou ich realizoval na holubičom národe.
Fico je klasický produkt KSS a nie Mečiara. Kto ste študovali za totality, tak určite ste si všimli v triedach, či ročníkoch jedincov, ktorí sa svojim správaním začali vyčleňovať. Boli to nádejní mladí boľševici. Začalo to už na gymnáziách a stredných školách. Na VŠ boli už jasne identifikovaní. Sálala z nich nadradenosť a hlavne strach. Občas niekoho bonzli, občas niekomu zrušili žiadosť o devízový prísľub, občas niekto neurobil skúšku, občas niekto vyletel zo školy. VŠ bola pre nich ideálnym cvičiskom. Strana už vtedy identifikovala spoľahlivých jedincov, ktorých chrbtica sa stávala plastickou, aby sa nakoniec totálne ohla do tvaru všemocného kosáka a kladiva. Najlepšie kádre boli samozrejme cvičené na sofistikovanejšie úlohy, aby boli k dispozícii pre krízové obdobie. Keď nám bývali, VŠ vzdelaní komunisti, stále tvrdia, že v strane boli len nedopatrením a náhodou, tak je to obrovská lož. Oni tam boli, pretože mimoriadne chceli. Konkurencia medzi vysokoškolákmi bola veľká. Strana postavená na vedúcej sile robotníckej triedy mala totiž len malý počet miest pre vysokoškolsky vzdelaných ľudí.
Takisto ako boľševické metódy nezabudli Mečiar s Ficom, takisto ich nezabudli ani tisíce, možno desať tisíce bývalých ŠTBakov, nomenklatúrnych kádrov, absolventov MGIMO, ktorí sú roztrúsení po celej krajine i OSN a veselo hodujú na výdobytkoch demokracie. Tí najzarytejší pragmatici režimu sa určite veselo smejú nad našou detinskosťou. Malí Ficovia, Kaliňáci, Kováčici, Gašparovia sú prakticky v každom okrese, či meste. Na rozdiel od tých hore sa im nikto nepozerá na prsty. To, že po okresoch všetci o ich svinstvách vedia ich až tak netrápi. Vedia, že môžu zničiť život hocikomu a strach je vynikajúci paralyzátor.
Keď spomínate mečiarizmus, namiesto boľševizmu, tak vlastné ostatným aparátnikom dávate akúsi verejnú amnestiu a oni si môžu svoje prasaciny v tichosti ďalej vykonávať.
Keď dnes je určitá nádej na budovanie právneho a slušného štátu musíme myslieť aj na tieto skutočnosti. Takže žiaden mečiarizmus, ale KOMUNIZMUS, BOĽŠEVIZMUS, MGIMOISMUS, ŠTBAKIZMUS a podobne odrody zločineckých myšlienok pretavených do manipulácie na dôverčivom obyvateľstve.
