Po dlhoročnom imitačnom vládnutí resp. nevládnutí; cieľavedomom ovládnutí justície a polície; dlhodobej Katynizácii školstva a spoločnosti; ovládnutí sociálno-justičnej mafie; nomináciou super grázlov do všetkých štátnych funkcii; stovkami kriminálnych káuz; šikanovaní najslabších vrstiev obyvateľstva; sústavnom spochybňovaní demokratických princípov budovania štátu; organizáciou bezrúškových demonštrácii s cieľom nalomiť vládu a napáchať čo najväčšie ekonomické škody, vytiahol hlasosmer KS ďalšie tromfové eso z KGBáckych stratégii na manipuláciu obyvateľstva.
Vymýšľanie pseudoproblémov a pseudokáuz. Po vzore leningradského trolovacieho centra, ktoré chrlí denné tisíce hoaxov do celého sveta si naši neosúdruhovia oprášili vedomosti spred roku 1989 a obdarovali národ vianočnými koledami s devastujúcim polarizačným efektom na krajinu.
Ich načasovanie, intenzita a presvedčivosť boli tak silné, že aj najobjektívnejšie mozgy v krajine skončili na pár okamihov v zmätku a chaose. Veľká časť národa bude mať trvalé následky a hlasosmer bude mať ďalší obohraný šláger z kolekcie Lebo-Lebo.
Stranícke špičky majúce v polícii stále svoj silný fanklub a oddaných lokajov, využili tragédiu bývalého straníckeho posluhovača. Už od prvého pokusu o samovraždu Milana Lučanského podsúvali národu zaručené informácie o komplote vládnucich strán. Pomstychtiví hlasosmerácki stratégovia postupne dokladali do špinavého príbehu všetky figúry koalície, ktoré majú na svedomí počiatočné zatýkanie straníckych zločincov. Nikto ani raz nespomenul, že všetci, ktorí prišli do styku s obeťou boli nominantmi strany. Nikto ani raz nespomenul základnú otázku, ktorú si dáva každý vyšetrovateľ pri snahe dolapiť potencionálnych vrahov – motív činu.
Konšpiračný cirkus priniesol prvé ovocie. Neokomunistické krídlo v justícii sa osmelilo a otestovalo svoje sily. Rýchlym prepustením Jaroslava H. dalo signál, že pokočnerovský systém štátnej kriminality bude oveľa silnejší a dôslednejší. O silnej pravdepodobnosti tejto stratégie svedčí aj nenápadná poznámka pani Valérie Haščákovej, ktorú utrúsila pri policajnej razii pri zatýkaní jej manžela Jaroslava:,,Oni nebudú v pohode. Možno 5-10 rokov áno, ale potom nie”.
Okolnosti nasvedčujú tomu, že krajina nastúpila do etapy od sofistikovaného systému kriminálneho štátu ku cielenej anarchizácii a chaosu. Hlasosmerácke politbyro sa nezastaví pred ničím a urobí všetko preto aby zabránilo ďalšiemu zatýkaniu ,,našich“ ľudí, zachránilo svoje ctené zadky, mohlo ďalej nerušene drancovať krajinu a nerušene využívať benefity s tým spojene.
Neokomunistická mafia si plne uvedomuje, že v spoločnosti nemá rovnocenného súpera. Koalícia vôbec nedokáže reagovať na zákerne ťahy neosúdruhov. Koaličný štvorzáprah má možno nejaké demokratické ambície, ale myšlienková roztrieštenosť a presadzovanie partikulárnych cieľov bude vždy dominovať.
Situácii napomáha aj fakt, že v krajine nie je žiadne nezávisle médium, ktoré by sa oslobodilo od vlastných cieľov pre celkový úspech krajiny. Zlikvidovala sa pomerne silná komunita voľnomyšlienkárskych blogerov, ktorí nahrádzali tento deficit. Nikto sa nechytá na silnú neokomunistickú Pravdu, ktorá okrem jasnej podpory hlasosmeru disponuje silnou ekipou konšpiračných blogerov a zákerných diskutérov nenávisťou bojujúcich za svoje ŠTBácké výsluhové dôchodky.
Smutnou kapitolou je BA kaviareň na čele s prezidentkou Z. Čaputovou. Stále nepochopili, že demokracia je v prvom rade tvrdý boj. Sústavne velebenie kultivovaného dialógu, ospevovanie právneho štátu sú krásne teórie, ale najprv sa k tomu musíme prepracovať v každodennom zápase. Na dialóg sú potrební minimálne dvaja. Hlasosmerákov táto stratégia nikdy neosloví a vždy budú cez mŕtvoly presadzovať jedine záujmy našich ľudí aj keď budú tvrdiť niečo iné.
Vianočné hlasosmerácke dni brainwashingu skončili. Svoj účel splnili a ešte viac rozoštvali polarizovanú krajinu. Politbyro strany sa presvedčilo, že každá, dôsledne ponúknutá lož má silné účinky a skutočné fakty zaujímajú len nepodstatnú časť voličov.
Zodpovedná časť krajiny vypisuje urgentný konkurz na čarodeja, ktorý by roztrieštené, myšlienkové nastavenie národa zjednotil do prijateľnej podoby. Letmý pohľad priestorom medzi Tatrami a Dunajom, ale veľa optimizmu na tomto poli neponúka.
