Myslím, že asi neexistuje krajší obraz manifestácie zločineckého štátu ako uplatňovanie tohto vskutku geniálneho paškvilu v praxi. Takto vyzerá produkt parlamentu poslaneckých otrokov, ktorí síce môže hovoriť všetko čo chcú, ale o podobe podstatných zákonoch rozhodujú jedine šéfovia najsilnejších politických strán napojení na oligarchiu. Je to výsledok práce štátu, ktorý nefunguje na potrebách ľudí, ale len na osobných ambíciách hŕstky amorálnych goríl. Je to nepríjemné vysvedčenie krajiny, ktorá úspešne predstiera demokraciu, ale reálne žije hlboko v totalite, či feudalizme. Dnes sa chytáme za brucho pri pohľade na „14 kriminálnikov", ktorí atakujú najvyšší post v krajine, zajtra sa budeme chytať za hlavu o rychlokvasenom zákone o súdnictve, ktorý vzniká na základe marketingových potrieb jedného zo zúfalých kandidátov. Takýchto „kafkovských" zákonov sú na Slovensku vagóny. Občan to nemá čas sledovať a väčšine poslancov stačí mastná gáža raz do mesiaca a v podstate je im to jedno. Ľudia húfne strácajú záujem o verejný život, lebo vidia, že to nemá vôbec žiaden význam a že len zriedka s niečím pohnú. Mnohí prestávajú bojovať o svoje práva, pretože sú si vedomí, že reálne žiadne nemajú a vždy víťazí ten so silnejším žalúdkom a tlstejšou peňaženkou.
Za 24 rokov sme dospeli do bodu, že zodpovedných občanov už nezaujímajú odpovede na aký seriál pozeráte, či čo pijete, ale čo urobíte, aby sa konečne zastavil morálny rozklad krajiny.
Je psychicky náročné donekonečna pripravovať deti na život v duálnom režime alebo ich pripravovať na morálnu emigráciu z krajiny. My sme sa tu narodili, tu chceme žiť, chceme aby tu žili aj naše deti a sme ochotní pre túto krajinu veľa urobiť, ale už nikoho nebaví donekonečna hádzať hrach na nepriestrelnú stenu ignorancie.
Link:
