Dnes svet rieši triviálnu otázku, či bude vojna na Ukrajine. Keď sa známych opýtam, že nech mi povedia aspoň jeden dôvod, prečo by nemala byť, tak väčšinou odpovedajú, že všetci to hovoria a sú pokojní. Keď idem hlbšie do histórie a odkrývam samé „radosti“, ktoré si celý svet užil s Leninom, Stalinom, Jelcinom, Putinom, tak odpovedajú, že dnes je iná doba.
Áno, dnes je skutočne iná doba. Máme múdre telefóny, autá, televízory. V priebehu pár hodín sa vieme dostať do hocijakého kúta na zemi. Technicky sme sa dostali na vrchol, ale mentálne sme stále na tej istej úrovni. Následkom prívalu pseudoinformácii možno ešte nižšie. Občas sa tvárime, že používame mozgy, ale keď máme samostatne jednať, tak vždy volíme cestu menšieho odporu aj keď hlava aspoň na začiatku kričí – varúj! Keď myšlienky stále bolia, tak rýchlo skočíme do davu, ktorý ich definitívne potlačí a my s anjelskou blaženosťou plávame po plytkom dne zdanlivých istôt. A tak znova a znova naskakujeme na obežnicu začarovaného kruhu, ktorá nás za určitú časovú periódu privedie presne tam, kde sme boli. Tak naše štáty riadia utáraní zúfalci, ktorých jedinou víziou je ich tučné konto a 5 rokov Warholovskej slávy. Tak naše správanie, riadia ekonomické giganty, ktoré nezmyselnú spotrebu povýšili nad elementárnu logiku. Tak o pár dni ruský macko prekročí v mierovej misii na ochranu ruskej menšiny na Ukrajine hranice a začne vojna.
Bude presne taká istá ako väčšina tých predošlých – nezmyselná
