Občan naladený na túto vlnu spoľahlivosti čakal niečo podobné keď strana smer DI oznámila svojho kandidáta na prezidenta republiky. Bolo tam síce pár otáznikov, ale predstava, že príde niekto kto nás reprezentuje v EU aspoň na chvíľu tieto pochybnosti zahnala.
Kandidát prehltol posledné zvyšky sladkej belgickej čokolády, do PR manuálu si vrazil bez kritiky SNS spotvorený štátny znak, od neúspešného kandidáta z roku 2014 natankoval inštrukcie, do ruky dostal šlabikár politickej vaty a vyrazil na volebné kortešačky pod hlavičkou - mítingy MDŽ, kde boli pozvané voličky – tutovečky. Rýchlo sa zhostil úlohy novodobého Jánošíka a v dobe kresťanského pôstu veselo krepčil s tetuškami, ktoré mu odhodlane prinesú svoje hlasy do volebných škatúľ. Prvé prieskumy ukázali, že sektárske seansy pre vyvolených za hermeticky uzavrenými dverami sú svojou popularitou na mečiarovskej trajektórii a neprinášajú potrebný efekt u otráveného národa z pochybného bačovania zlepenca. Nastúpili marketingoví mágovia strany, aby zabránili najhoršiemu a kandidát sa pretrápil aspoň do druhého kola. Narýchlo sa odpojil od skapínajúcej strany a začal národu vnucovať svoju nezávislosť. Nastala trápna výmena dresov a postojov. Do KSS som vstúpil len tak náhodou. V podstate som kresťan ako repa. Poďme diskutovať v cudzom jazyku. Som za tradičnú rodinu aj keď vystupujem na eurokonferenciách v drese PESa, ktorý podporuje LGBT. Tragicky pôsobí naivná ochrana straníckych goríl, ktorých zúfalé činy už verejnosť dávno identifikovala. Primitívna je prvoplánová diagonála Kočner – Sulík – Čaputová. Úboho vyznieva permanentné vyhýbanie sa odpovede na otázku ohľadne menovania nadržaného predsedu jeho strany na sudcu ústavného súdu. V šlabikári evidentne chýbala alebo bola prehliadnutá odporná sabotáž voľby ústavných sudcov v prvom kole. Redaktori sa zabúdajú opýtať na spolitizovanie tretej moci v štáte ako to diktátorským spôsobom presadzuje poslanec Robert Fico so svojou kamarilou. Celé divadlo korunuje fráza, budem PREZIDENTOM NAŠICH ĽUDÍ, ktorá ho totálne usvedčila, že nemá ani páru, čo sa na Slovensku deje a život krajiny je mu v Bruseli ukradnutý.
Maroš Šefčovič svojim politickým fanfarónstvom dokonale zapadol do panoptika zlepenca. Aj keď strávil určitý čas v demokratických štruktúrach Bruselu, evidentne mu sedia viac metódy, ktoré vnucovala boľševická direktíva. Keď národ očakával extra kvalitu, tak sa skôr utvrdil, že EU je len trafika pre priemerných a podpriemerných, ktorí nevedia bojovať za priority Slovenska. Budúca, bezsmerácka vláda by tiež mala zvážiť, či by po poľskom vzore nemali byť absolventi MGIMO z pred roku 1989 vylúčení zo všetkých štátnych funkcii. Zatiaľ ich jediný prínos je, že sme sa dozvedeli, že volič je len hovno. Aj to len tak tajne, po slovensky a všetci sa musíme tváriť, že to nevieme. Tiež budeme dúfať ako ukrajinský daňozvestca strany smer Jechor zoberie patronát nad zaúčtovaním mítingov správnemu subjektu a slávnostne to zverejní celému národu.
