reklama

Čože? Tak už viem po kom som!

Tak, to je asi najčastejšia reakcia, ktorú zo seba dostanem, keď je na pretriase naša rodina. Aby som bola prednejšia, naše historky a histórie. Nie je to veľmi často, lebo sa s nikým s tej veľkej rodiny veľmi nestretávame a aj naša blízka rodina nežije 5 km od Bratislavy.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Tak som sa len prednedávnom dozvedela, že mojím štýlom čítania kníh "prestanem-až-keď-skončím" vôbec nie som v rodine rarita. Babulinda mi začala z ničoho nič rozprávať, ako jej mama dokázala prebdieť celú noc pri knihe a na druhý deň ju vôbec netrápilo, že nemala pripravený obed pre manžela a deti a sliepky neboli pustené z kurníka ani na poludnie. Hlavná vec, že sa všetko dobre skoncilo. A čítala asi rada. Ako detsko si pamätám na tú ich ohromnú knižnicu v kamenom domci na Hlubokej.

Keď som začala premýšľať nad tým, odkiaľ sa asi vzala tá moja túžba cestovať, myslela som si, že je to priamo po otcovi. O ňom som vedela, že rád a veľa chodil na čundre s kamarátmi, ale nevedela som, že aj dedko Hába sa dal zverbovať na vojnu, aby videl svet, a že starenka ešte ako dievča išla na skusy za veľkú mláku do Ameriky. Vraj trikrát. U nás sa traduje, že naposledy sa pohádala s frajerom (starečkom), a kvôli tomu nestihla vlak, a tak neskončila ako cestujúca 3. triedy na dne mora aj s Titanikom. Dobré, nie?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Že som cholerik? Jednoznačne je to dané geneticky. Ale má pocit, že to preskočilo jednu generáciu. Nemohla som to do nikoho odpozorovať. Na nič podobné si ani z útleho detstva nepamätám. Stále mi húdli do hlavu, že aj keď má človek zlú náladu, alebo sa kvôli niečomu hnevá prípadne trápi, nesmie na sebe nič dať poznať. Veď kto to kedy videl, ako vravievala stará mama. Ale stará mama sa vedela dobre naštvať! Mám od mamy, že občas len tak lietali veci zo skrine a rinčali pribory pri obede, a poletovali triesky a piliny v šope, a bola tichá domácnosť s hlasným zatváraním dverí. A to mi, predpokladám mama ešte všetko nenabonzovala. Alebo by som to mala po dedovi Kolouchovi?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Aj talenty som mala po kom zdediť. Len škoda, že nie som veľmi cieľavedomá a vytrvalá. Dedko Veselka hral na husliach, klaviri, flaute, spieval a hudbu aj vyučoval. Teta Baba, podľa krtsnej mamy "šibnutá Hermína" zase maľovala. Dedko Hába sa na tej vojne naučil chorvátsky a ak by zostali na Piave dlhšie, tak by rapotal aj plynule taliansky. 

Už teraz sa teším na svoju návštevu u babulindy. Konečne sa dozviem, ako to vlastne bolo za vojny so strýčkom Karlom.

Jana Kolouchova

Jana Kolouchova

Bloger 
  • Počet článkov:  16
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Na to, aby som sa podelila som svojím pohľadom na svet a pocitov z neho rada využijem a použijem tento blog. Nejde o nič veľké, prevratné, len mám nutkanie to zverejniť. :-) Zoznam autorových rubrík:  CaminoCo novehoSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu