Stretli sa. Bolo to osudové. Patrili jednoducho k sebe. Boli šťastní, ako nikdy predtým. Jeden bol súčasťou toho druhého. Sľúbili si, že zostanú navždy spolu. Až raz, prišiel ten deň. Ona ochorela a strácala sa mu pred očami. On, vytrval s ňou až do konca. Zomrela. Zostal sám, plný smútku a zároveň nádeje, že raz sa opäť stretnú...
Uvedomenie si straty blízkeho človeka – časti chýbajúcej mozaiky, to v čo veril, sa mu šmahom ruky zmenilo na čiernu dieru...
...zavše si kládol otázku: „Môžem, ja obyčajný smrteľník dúfať, že Boh mi dožičí dvakrát takú ženu, akú vôbec, možno ani raz, nedožičí väčšine z nás?“
Zabudnúť sa nedá, ale vyrovnať sa s realitou, bolesťou a sklamaním hej...
Všetko má svoj dôvod a čas a bola to práve ona, ktorá mu ukázala, ako treba žiť naplnoJ
