
Je to osoba, nemajúca domov či možnosť dlhodobo využívať nejaké prístrešie. Termín bezdomovectvo sa potom označuje spôsob života tejto osoby a existenciu tohto javu. Bezdomovectvo je prevádzane sociálnou izolovanosťou a psychickým i fyzickým strádaním. Medzi objektívnu, alebo štrukturálnu príčinu bezdomovectva zaraďujeme nezamestnanosť, alebo nezamestnateľnosť, nekonkurenciaschopnosť na trhu práce, absenciu finančne dostupného bývania. Subjektívnymi, vnútornými príčinami môže byť napr. domáce násilie, psychiatrická diagnóza (často alkoholizmus, toxikománia, psychotické onemocnenie, alebo hraničné poruchy osobnosti), alebo porucha chovania (emočná labilita). Často sú tieto dve skupiny príčin prepojené a v dôsledku bezdomovectva se k nim pridávajú ďalšie príčiny, ktoré bezdomovcom bráni se vrátiť k obyčajnému životu. Je však smutné, že o týchto nešťastníkov prejavujú záujem primátori miest iba pred sviatkami a aj to predovšetkým pred médiami, aby ukázali občanom, že akí sú empatickí a dobrosrdeční. Škoda, že to nerobia počas celého roku a to aj zradením bezplatnej vývarovne jedál! Tak tomu bolo už za prvej Československej republiky...!