„Pán riaditeľ, už sme doma, oznámil som mu s úsmevom na tvári. Vzadu bolo ticho. Nedalo mi to, obrátim sa k nemu. Pán riaditeľ sedel ako zvyčajne, noviny ležali položené starostlivo vedľa neho. Pohľad, ten jeho pohľad sa mi nepáčil, bol akýsi strnulý. Tak dosť už žartov, pomyslel som si znepokojený a skúsil som mu nahmatať tep. Nič. Si len nervózny, asi ho nevieš nahmatať. Skúšam znova na krku. Zase prd. A čo teraz? Nevedel som si predstaviť, ako jeho blízkym do elektrického vrátnika poviem: Poďte niekto dole, Váš otec mi cestou domov umrel."
23. sep 2013 o 16:47
Páči sa: 0x
Prečítané: 204x
Posledná cesta
Vždy v sobotu ráno som pána riaditeľa, po týždňovke, vozil domov k jeho rodine, do vzdialeného mesta. On si ako zvyčajne, počas cesty, čítal noviny. Ja som sa venoval riadeniu auta a jemu som tak povediac, nevenoval žiadnu pozornosť. Zhruba po troch hodinách jazdy som zaparkoval auto pred bytovkou kde býval.
Písmo:
A-
|
A+






