Na rozdiel od ľudí ich sfarbenie je na pohľad príjemné, oku lahodiace. Keď ich po uschnutí prehŕňam prstami, do priestoru sa uvoľňuje vôňa zrelých jabĺk, pripomínajúca babie leto. Takto zúžitkujem jablká, do ktorých sa uhniezdili osi. Osi dokážu jabĺčko vyhryzkať tak, že z neho ostane len usušená, priesvitná škrupina. Rád ich pozorujem, chodia do jabĺčka ako do komory. Premýšľam, či si pri jedení aj nepospia, keď ich prepadnú driemoty. V jabĺčku sa zrejme cítia bezpečne, veď, kto by ich tam len vyrušoval. Niekedy suším sušienky na balkóne, tam si ich osi tiež nájdu. Pri sušení s tým musím rátať a nakŕmiť ich nejakou maškrtou v kýbliku na rastlinný odpad. Keď nastanú chladnejšie dni suším ich nad radiátorom. Žena z toho nie je nadšená, vraj to kazí dojem z komody. Po usušení ich vysypem do mištičky v kuchyni. Najviac chutia mojej žene. Musím priznať, že z jej apetítom, nedokážem držať krok, predsa len technológia sušenia chvíľu trvá. Nie je to len tak, šup do trúby a už sú hotové. Chce to čas a lásku. Veru s láskou sa musíte v nich prehŕňať, keď chcete, aby boli chutné. Niečo sa mi podarilo aj uskladniť, pre priateľov do plechových škatuliek, ktoré Vás môžu potešiť, keď cestujete domov k rodičom a prekvapí Vás chuť na niečo , čo pošteklí všetky Vaše zmysly. A na spodku balíčka zaručene nájdete prekvapenie.
I
