Zaskočená

S Jarkom som si začala na jednej zábave, kde sme sa výborne zabávali. Ale, aké to bolo chodenie, keď Jarko robí v Ostrave a domov príde raz za dva týždne, ba niekedy aj za mesiac. Veru nič moc a to ma priviedlo k tomuto rozhodnutiu. Veď načo mi je Jarko, keď je aj doma, najprv kamaráti a ja až nakoniec, keď má chuť. Tak to teda nie, posmeľujem sa v duchu, hľadám v pamäti vhodné slová, ale sa aj chvejem neistotou, čo až sa mýlim. Nakoniec, prvý prehovoril Jarko:“Vieš, Lenka myslím, že by sme to...ani on nevedel nájsť to správne slovo...mali skončiť. Div ma neporazilo,“ nie preto, že by mi to nevyhovovalo, ale že ma predbehol.Veď teraz sa môže pochváliť pred chalanmi:“Dal som Lenke kopačky.“