Prehnané slová
vo svete, ktorý ich neprijíma.
Silné myšlienky
prinášajú zmätenosť mysle.
Čo to je?
Strach, úzkosť,...
malé ohnivko nádeje.
Beh na dlhú trať,
kilometre a kilometre
vzdialený cieľ.
Slabá dôvera, väčší pokoj,...
prudší tlkot srdca.
Smer je jasný, omnoho žiarivejší.
Veľká rýchlosť,
vietor búši v ušiach,
strach odohnala búrka,
beznádej prehrala,
ale...
Na mieste cieľa kraľuje temnota.
Čo sa našlo?
Nič.
Vrátiť sa späť s prázdnymi rukami?
Nezostalo už naozaj nič,
pre čo by sa dalo bojovať?
Toto je viera?
...
Beh pokračuje ďalej,
čím hlbšie v tme,
tým viac si oči zvykajú,
tým viac chcú odhaliť,
kde sa toto končí.
Bez cieľa,
alebo je to cieľ?
Hnev, zvedavosť, odhalenie,
áno, ešte ďalej!
Strach nemôže existovať,
ak nie je naň dôvod.
Predsa väčšia beznádej nejestvuje.
Bežať, bežať, bežať
a
hľadať odpoveď,
na otázku:
Prečo neexistuje?
.
.
.
... koniec trápenia?
už nič nedovoľuje myslieť,
vietor chce odvrátiť z cieľa,
ale NIE!
V temnote sa našlo svetlo.
Vypálilo dieru do tých
neúprosných očí,
ktoré neverili, ale hľadali.
Ani teraz neveria,
to svetlo ale zvalcovalo všetko.
...oči sa spojili so svetlom...
