Výzva na pristúpenie Slovenskej republiky k Zmluve o zákaze jadrových zbraní

Písmo: A- | A+

Dnes si pripomíname Svetový deň boja za zákaz jadrových zbraní, kedy došlo pred 76. rokmi k obrovskej ľudskej tragédii. Napriek tomu Slovensko stále podporuje tieto najsmrteľnejšie zbrane a odmieta Zmluvu o zákaze jadrových zbraní

Jadrové zbrane predstavujú najväčšiu hrozbu pre ľudstvo, keďže ich použitie by znamenalo rozsiahlu smrť, zničenie a uvoľnenie žiarenia, ktoré by zanechalo trvalé následky na celé desaťročia. Vstupujú do širšej kategórie zbraní hromadného ničenia, tak ako aj chemické a biologické zbrane. Ide o zbrane, ktoré majú neohraničený dopad, môžu za krátky čas usmrtiť veľké množstvo ľudí a vyvolávajú škody, aj nevratné či veľmi dlho trvajúce na ekosystémy, a to aj v rozpätí stoviek kilometrov. Ide o výbušné mechanizmy, ktoré boli osobitne vyvinuté od začiatku minulého storočia a použitie ktorých sa môže udiať aj zo strany neštátnych subjektov teroristickej povahy. 

Rozsah a účinok v súčasnosti existujúceho jadrového arzenálu a rastúce medzinárodné napätie spôsobili, že potreba jadrového odzbrojenia – zásadná otázka na zaistenie mieru, bezpečnosti a samotného prežitia ľudstva – sa stala ešte urgentnejšou. Pandémia koronavírusu jasne ukázala, že je naliehavo potrebné posilniť medzinárodnú spoluprácu s cieľom riešiť všetky hlavné hrozby pre zdravie a blaho ľudstva. Jednou z najvážnejších z nich je práve hrozba jadrovej vojny. Riziko detonácie jadrových zbraní dnes – či už v dôsledku omylu, nesprávneho prepočtu alebo dizajnu – narastá kvôli nasadeniu nových typov jadrových zbraní, odstúpeniu od dlhoročných dohôd kontroly zbraní a reálnemu nebezpečenstvu kybernetických útokov na jadrovú infraštruktúru.

6. a 9. august - DEŇ HIROŠIMI A DEŇ NAGASAKI

Atómové bomby zhodené na mestá Hirošima a Nagasaki
Atómové bomby zhodené na mestá Hirošima a Nagasaki (zdroj: Indian Cultural Forum, International Physicians for the Prevention of Nuclear War)

Dnes si na celom svete pripomíname Svetový deň boja za zákaz jadrových zbraní známy aj pod názvom Deň Hirošimy. V tento deň roku 1945 došlo k obrovskej ľudskej tragédii, keď americké bombardéry zvrhli atómovú bombu na japonské mesto Hirošima. Výbuch premenil mesto na hromadu trosiek a obrovského utrpenia – v centre Hirošimy zostalo stáť len 20 budov, ktoré boli postavené z betónu. Zahynulo takmer 80-tisíc ľudí, vyše 100-tisíc ďalších utrpelo ťažké zranenia a viac ako 13-tisíc zostalo nezvestných. V nasledujúcich rokoch desaťtisíce ďalších ľudí zomierali na choroby spôsobené rádioaktívnym ožiarením. Do konca roka 1945 sa počet úmrtí v Hirošime zvýšil na takmer 140-tisíc a v roku 1950 dosiahol hranicu 200-tisíc.

O tri dni neskôr si svet pripomína tzv. Deň Nagasaki – 9. augusta 1945 sa terčom útoku druhej atómovej bomby stalo mesto Nagasaki v Japonsku. Vyše 70 000 ľudí zomrelo hneď po dopade bomby a viac ako 50 000 ľudí sa stali obeťami rádioaktivity. 15. augusta 1945 Japonsko stratilo odhodlanie pokračovať v boji a pristúpilo na bezpodmienečnú kapituláciu.

Oficiálne Svetový deň boja za zákaz jadrových zbraní vyhlásila Medzinárodná konferencia za zákaz atómových a vodíkových zbraní, ktorá tak chcela upozorniť svet na likvidačné následky použitia tohto druhu zbraní, pričom odstrašujúcim príkladom by mal byť práve atómový útok zo 6. augusta 1945, o tri dni neskôr vystupňovaný bombardovaním mesta Nagasaki. Jeho cieľom je zabezpečenie jadrovej bezpečnosti, kontroly rovnováhy jadrovej technológie, nešírenie jadrových zbraní, ich zredukovanie a odstránenie.

Obidva tieto dni sa stali varovným mementom v boji proti jadrovým zbraniam. Chápeme ich však nielen z pohľadu na nukleárny priemysel, ale aj ako deň proti vojne a za mier. Tu, v týchto mestách, ktoré boli svedkami katastrofických humanitárnych a environmentálnych dôsledkov jadrového útoku, nikdy nebude dostatok nášho úsilia zdvihnúť hlas proti pretekom v zbrojení.

Tieto preteky plytvajú vzácnymi zdrojmi, ktoré by mohli byť využité omnoho lepšie v prospech integrálneho rozvoja národov, ochrany prírodného prostredia a v oveľa dôležitejších oblastiach, akými sú napr. napĺňanie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj. V dnešnom svete, kde milióny detí a rodín žijú v neľudských podmienkach, sú premrhané peniaze a majetky nahonobené prostredníctvom výroby, vývoja, údržby a predaja stále ničivejších zbraní, do neba volajúcou bezočivosťou.

Svetový deň - výstraha!

Nech je Svetový deň boja za zákaz jadrových zbraní výstrahou, aké zlo dokáže napáchať atómová vojenská technika a stane sa symbolom snahy o jej redukciu z arzenálov svetových mocností!

S vyše 13 000 jadrovými zbraňami umiestnenými v desiatkach miest po celom svete a na ponorkách, ktoré neustále hliadkujú v oceánoch, je kapacita zničenia za hranicami našej predstavivosti. Pre škody, ktoré by mohli mať vplyv na celý svet však stačí, aby sa – hoci nedopatrením – použila jedna z nich. Navyše, atómové zbrane so sebou priniesli nadvládu vojensko-priemyselného komplexu, ktorý má na charakter súčasnej civilizácie fatálne následky. Preto všetci zodpovední lídri musia ihneď konať s cieľom zabezpečiť, že sa hrôzy z roku 1945 už nikdy nezopakujú.

Počet jadrových zbraní
Počet jadrových zbraní (zdroj: SIPRI/ICAN)

ZMLUVA O ZÁKAZE JADROVÝCH ZBRANÍ JE DNES REALITA

V roku 2017 urobilo 122 krajín odvážny a dlho očakávaný krok týmto smerom, a to prijatím Zmluvy o zákaze jadrových zbraní označovanej ako TPNW (Treaty on the prohibition of nuclear weapons) – významného celosvetového dohovoru, prvého skutočného medzinárodného aktu o zákaze jadrových zbraní. 22. januára 2021 vstúpila do platnosti po tom, ako počet krajín, ktoré ju ratifikovali, dosiahol 50 a uplynula predpísaná trojmesačná lehota. Zmluva kladie jadrové zbrane na rovnaké právne základy ako chemické a biologické zbrane (pripája sa k Dohovoru o chemických zbraniach a k Dohovoru o biologických zbraniach) a vytvára rámec pre ich nevratné odstránenie. Hlavným cieľom Zmluvy je zakázať jadrové zbrane jednoznačným spôsobom, začleniac ich do tej istej kategórie ako iné zbrane hromadného ničenia, ako sú chemické a biologické zbrane, ktoré sú už zakázané. Takýmto spôsobom sa aj jadrové zbrane zaraďujú medzi tie, ktorých použitie a vlastnenie treba neustále pranierovať a zbaviť legitímnosti.

Zmluva o zákaze jadrových zbraní stavia jadrové zbrane do tej istej kategórie ako chemické a biologické zbrane, ktoré sú už zakázané.
Zmluva o zákaze jadrových zbraní stavia jadrové zbrane do tej istej kategórie ako chemické a biologické zbrane, ktoré sú už zakázané. (zdroj: Massachusetts Peace Action)

Význam tejto medzinárodnej zmluvy je nespochybniteľný. Zmluva  predstavuje prvú právne záväznú dohodu, ktorá zakazuje nielen používanie, ale aj vývoj, testovanie, výrobu, uskladňovanie a presun jadrových zbraní. Tvárou v tvár tak závažným následkom a obavám sa medzinárodné spoločenstvo silne angažuje nielen v zakázaní ich šírenia, ale aj v podporovaní skutočného zákazu používania, ako aj vlastnenia takýchto zbraní. Až do jej prijatia v roku 2017 neexistoval žiaden medzinárodný právny nástroj, ktorý by vyslovene zakazoval tieto zbrane. Jej vstup do platnosti uzatvára túto „medzeru“ medzi rozličnými typmi zbraní hromadného ničenia. Od januára 2021 má táto zmluva svoje právoplatné miesto medzi ostatnými medzinárodnými zmluvami upravujúcimi jadrové zbrane a iné zbrane hromadného ničenia ako vykonávací nástroj článku VI Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT) a ako doplnok k Zmluve o všeobecnom zákaze jadrových skúšok.  

Niektoré krajiny s nukleárnym arzenálom dokonca proti zmluve vystupovali aktívne. Príkladom je Washington, ktorý sa mal podľa medializovaných správ obracať na vlády štátov, ktoré TPNW podpísali a žiadať, aby svoj podpis stiahli. To, že Trumpova administratíva tlačila na krajiny, aby odstúpili od odzbrojovacej zmluvy OSN je bezprecedentným krokom v medzinárodných vzťahoch. Zašli tak ďaleko, že  trvali na tom, aby krajiny porušili svoje zmluvné povinnosti tým, že nebudú propagovať TPNW v iných štátoch, čo nasvedčuje tomu, ako sa obávajú vplyvu zmluvy a rastúcej podpory. USA argumentovali aj tým, že zmluva „vracia späť proces overovania a odzbrojovania a je nebezpečná“ pre polstoročnú zmluvu o nešírení jadrových zbraní, ktorá je považovaná za základný kameň úsilia o globálne nešírenie zbraní. 

Jadrové mocnosti zvyknú proti zmluve argumentovať aj tým, že je v rozpore so zmluvou o nešírení jadrových zbraní, na čo však neexistuje žiaden podložený argument, ktorý by toto tvrdenie podporoval. Zmluva o nešírení jadrových zbraní má zabrániť šíreniu jadrových zbraní a eliminovať jadrové zbrane a zmluva TPNW to implementuje. Neexistuje žiadny spôsob, akým by ste mohli narušiť zmluvu o nešírení jadrových zbraní zákazom jadrových zbraní. Je to v podstate konečný cieľ zmluvy o nešírení jadrových zbraní. 

Zmluva o zákaze jadrových zbraní má rozsiahlu podporu väčšiny krajín medzinárodného spoločenstva (za jej prijatie v roku 2017 hlasovalo 122 krajín), ktoré ju vnímajú ako dôležitý úspech pre mier a bezpečnosť a pre svet bez jadrových zbraní. Tieto krajiny pokračovali vo vyjadrovaní jej podpory v ďalších vyhláseniach pred Valným zhromaždením OSN, a to aj napriek odporu silných jadrových veľmocí a niektorých ďalších ich spojencov, ktorí sa k zmluve nepripojili. Od 20. septembra 2017 ju môžu podpísať a ratifikovať aj ostatné členské štáty OSN. 

Zmluva je prejavom túžby národov po vytvorení sveta bez jadrových zbraní a poskytuje základ pre bezpečnejší svet oslobodený od tejto najnaliehavejšej hrozby. Keďže sa riziko použitia jadrových zbraní až alarmujúco zvyšuje, sú nevyhnutne potrebné opatrenia v oblasti jadrového odzbrojenia, ako je práve aj táto zmluva. Preto ju musíme neodkladne prijať a snažiť sa priviesť aj ostatných na palubu. Keď množstvo krajín podpíše dohodu, vytvorí sa na nich tlak – čím viac krajín odmietne jadrové zbrane a čím väčšia časť verejnosti si začne myslieť, že sú neprijateľné, tým ťažšie bude pre jadrové veľmoci obhajovať ich. Významným aspektom, plne uznaným v TPNW, je aj dôležitosť výchovy k pokoju, mieru a odzbrojeniu vo všetkých jeho aspektoch, ako aj šírenia osvety o rizikách a následkoch jadrových zbraní pre súčasnú generáciu i tie budúce.

ICAN - MEDZINÁRODNÁ KAMPAŇ ZA ZRUŠENIE JADROVÝCH ZBRANÍ

Obrázok blogu
(zdroj: ICAN)

Popri mnohých mierových hnutiach, organizáciách a štátoch sa za prijatie a vstup do platnosti tejto prelomovej zmluvy OSN významnou mierou zaslúžila Medzinárodná kampaň za zrušenie jadrových zbraní (International Campaign to Abolish Nuclear Weapons ICAN), ktorej bola v roku 2017 udelená Nobelova cena za mier práve za jej úsilie súvisiace so spomínanou zmluvou. Podľa nórskeho Nobelovho výboru si táto organizácia sídliaca v Ženeve zaslúžila cenu za „svoju snahu pritiahnuť pozornosť ku katastrofálnym humanitárnym následkom akéhokoľvek použitia jadrových zbraní a za svoju priekopnícku snahu dosiahnuť zmluvný zákaz takýchto zbraní.“ Výbor zdôraznil, že prevzatie Nobelovej ceny za mier Medzinárodnou kampaňou za zákaz jadrových zbraní by malo podnietiť štáty s jadrovými zbraňami, aby zvážili svoju zodpovednosť za odzbrojenie. ICAN vznikla v roku 2007 a združuje 607 mimovládnych organizácií zo 106 krajín z celého sveta. Rozpočet od súkromných donorov má milión dolárov ročne a podporujú ju dalajláma, herec Martin Sheen, Desmond Tutu, Yoko Ono a ďalší.

ICAN - logo
ICAN - logo (zdroj: ICAN - wikipédia)

POLITIKA NATO A JADROVÉ ZBRANE AKO SÚČASŤ ODSTRAŠOVANIA

Zmluva o zákaze jadrových zbraní však nebude mať za následok odzbrojenie, kým ju nepodporia aj jadrové mocnosti a členské štáty NATO. Zmluvu zatiaľ neratifikovala žiadna z deviatich krajín, ktoré nukleárne zbrane vlastnia (Spojené štáty, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Čína, Rusko, Izrael, Pakistan, India a Severná Kórea). Proti sú aj ostatní členovia NATO, vrátane Slovenska, ktorí vo vlastníctve jadrových zbraní vidia istoty v podobe odstrašovania nepriateľa. 

Na stránke NATO sa uvádza, že jadrové zbrane sú základnou súčasťou celkových kapacít NATO na odstrašovanie a obranu spolu s konvenčnými a raketovými obrannými silami. NATO sa zaväzuje ku kontrole zbraní, odzbrojeniu a nešíreniu jadrových zbraní, ale pokiaľ budú jadrové zbrane existovať, zostane jadrovou alianciou. Dôveryhodné odstrašovanie a obrana, založené na vhodnej kombinácii kapacít jadrovej, konvenčnej a protiraketovej obrany, zostávajú základným prvkom celkovej stratégie NATO na predchádzanie konfliktom a vojnám. Dôveryhodnosť jadrových síl NATO má zásadný význam pre udržanie odstrašujúceho účinku, a preto sa bezpečnosť a účinnosť týchto síl neustále hodnotí vzhľadom na technologický a geostrategický vývoj. Súčasná jadrová politika NATO je založená na strategickej koncepcii NATO z roku 2010 a Zostave (revízii stratégie) NATO pre odstrašenie a obranu z roku 2012, ako aj na pokynoch hláv štátov a predsedov vlád zo samitov vo Walese, Varšave a Bruseli. Skupina pre jadrové plánovanie poskytuje fórum pre konzultácie o odstrašovaní jadrových zbraní NATO. Na základe dohôd NATO o spoločnom využívaní jadrových zbraní a dvojstranných dohôd je v piatich štátoch NATO, ktoré nevlastnia jadrové zbrane (Belgicko, Nemecko, Taliansko, Holandsko a Turecko), naďalej rozmiestnených približne 150 až 200 amerických jadrových neriadených bômb krátkeho doletu. 

Na druhej strane treba podotknúť, že tak strategická koncepcia NATO z roku 2010, ako aj revízia stratégie z roku 2012 zaväzujú NATO k vytvoreniu podmienok pre svet bez jadrových zbraní. Ohľadom politiky „jadrového zastrašovania“ si treba uvedomiť, že takáto politika vyvoláva ducha strachu založeného na hrozbe vzájomného zničenia, čo vedie k otráveniu vzťahov medzi národmi a zamedzeniu dialógu. Nakoľko je však udržateľná rovnováha založená na strachu? Mier a stabilita nemôžu byť založené na falošnom zmysle bezpečnosti, na vyhrážaní sa vzájomným zničením alebo na úplnom zničení. Na podporu medzinárodného mieru a bezpečnosti musí medzinárodné spoločenstvo prijať ďalekozraké stratégie a vyhnúť sa krátkozrakým prístupom k problémom národnej a medzinárodnej bezpečnosti. Uskutočnenie sveta bez jadrových zbraní je súčasťou tejto ďalekozrakej stratégie, ktorá môže byť vybudovaná iba prostredníctvom dialógu zameraného na spoločné dobro, a nie na obhajovanie zastieraných alebo partikulárnych záujmov. Aj preto je veľmi dôležité podporovať hlavné medzinárodné právne nástroje jadrového odzbrojenia, nešírenia a najmä úplného zákazu jadrových zbraní.

NATO: nejadrová aliancia?

Správa ICAN
Správa ICAN (zdroj: ICAN)

Pred samitom NATO v Bruseli 14. júna 2021 ICAN predstavila novú obsiahlu správu, v ktorej vysvetľuje, prečo by členovia transatlantickej aliancie mali prijať Zmluvu OSN o zákaze jadrových zbraní. Poukazuje na rastúci vplyv politickej podpory zmluvy v mnohých štátoch NATO a narastajúci tlak verejnosti na prijatie krokov. Správa navrhuje, aby NATO podniklo kroky k tomu, aby sa stalo "nejadrovou alianciou" v súlade s novou normou OSN. Poznamenáva, že členovia NATO nečelia žiadnej právnej prekážke prístupu k zmluve, pokiaľ sa zaviažu, že sa nebudú angažovať alebo podporovať žiadne činnosti súvisiace s jadrovými zbraňami. Každý člen NATO, ktorý je pripravený pristúpiť k zmluve, by mal mať slobodu rozhodnutia bez strachu z následkov zo strany spojencov, najmä USA, Francúzska a Spojeného kráľovstva, ktorí sú stále držiteľmi jadrového arzenálu. 

Zmluva neobsahuje žiadny zákaz, aby sa jej člen mohol zúčastňovať na vojenských alianciách alebo cvičeniach so štátmi vyzbrojenými jadrovými zbraňami, pokiaľ tieto aliancie nemajú významný jadrový rozmer. Podľa právnych expertov, ak by sa štát NATO chcel k zmluve pripojiť, určite to môže urobiť a zostať v aliancii, pokiaľ sa tento štát zriekne účasti na jadrovom rozmere aliancie a preukáže, že nepodporuje (podľa zmluvy) zakázané činnosti. Existuje aj precedens, keď členské štáty NATO „označujú poznámkami“ dokumenty spojenectva, ktoré signalizujú nesúhlas s určitými politikami. Štát NATO by tak mohol oznámiť svoju zmenu politiky a upraviť svoje správanie podľa toho, aby bol v súlade s ustanoveniami zmluvy. Spôsob, akým bude štát NATO musieť upraviť svoje správanie tak, aby bol v súlade so zmluvou, sa v jednotlivých krajinách zrejme môže líšiť a je možné ho (po konzultácii so zmluvnými stranami) upresniť. 

Z historického hľadiska môžu rôzni členovia NATO zaujímať rôzne postoje ku kontroverzným zbraniam aj bez toho, aby opustili alianciu. Veď v skutočnosti už v NATO existujú odlišné politiky týkajúce sa rozsahu účasti na jadrovom aspekte aliancie: niektoré krajiny NATO idú tak ďaleko, že na svojom území skladujú jadrové zbrane USA, zatiaľ čo iné za žiadnych okolností neumožňujú ich nasadenie na svojom území. 

Ako príkladom môže poslúžiť aj opozícia v rámci NATO proti zákazu nášľapných mín a kazetovej munície, ktorá niektoré štáty aj tak nezastavila, aj keď USA tlačili na krajiny, aby to nepodpísali a dokonca aby sa ani nezúčastňovali na procese rokovaní o zmluve zakazujúcej kazetovú muníciu (podobne ako pri TPNW) . 

Taktiež viacero bývalých lídrov zo štátov NATO, vrátane dvoch bývalých generálnych tajomníkov NATO, nedávno vyzvalo svoje krajiny, aby sa pripojili k Zmluve o zákaze jadrových zbraní, čím určite nenaznačili, že by takýto krok vyžadoval odchod z NATO alebo že by to zlomilo spojenectvo. A nakoniec – status NATO ako jadrovej aliancie sa časom vyvíjal a môže sa naďalej prispôsobovať meniacim sa medzinárodným normám.

Kľúčové závery správy:

  • NATO dlhodobo uznáva hrozbu, ktorú pre jeho bezpečnosť predstavujú jadrové a iné zbrane hromadného ničenia.

  • Namiesto zrýchlenia úsilia o pokrok v jadrovom odzbrojení sa NATO uberá opačným smerom – v rozpore so svojimi vlastnými cieľmi a podkopáva tak i vlastnú bezpečnosť.

  • Zmluva o zákaze jadrových zbraní je v súčasnosti trvalou súčasťou medzinárodného práva a teší sa širokej globálnej podpore. Antagonizmus NATO voči tejto zmluve je v priamom rozpore s vlastnými záujmami aliancie.

  • Prístupom k zmluve môžu členovia NATO pomôcť posilniť bariéry proti šíreniu zbraní, otvoriť cesty pre odzbrojenie a pomôcť obetiam jadrových skúšok.

  • Napriek tomu, že NATO ako aliancia zostáva zásadne proti TPNW, v mnohých štátoch NATO existuje jej silná a rastúca podpora.

  • Väčšina námietok voči zmluve, vrátane tej od štátov NATO, je založená na mýtoch a mylných predstavách, ako aj na úmyselných klamstvách.

  • Hoci úplné odstránenie jadrových zbraní môže zostať vzdialeným cieľom, predstava a plánovanie NATO ako „nejadrovej aliancie“ by sa mali začať hneď – v súlade s novou globálnou normou.

Rozsiahla podpora Zmluve v rámci NATO

Správa tiež zdôrazňuje rozsiahlu podporu zmluve vnútri mnohých štátov NATO, o čom svedčia prieskumy verejnej mienky, parlamentné uznesenia, deklarácie politických strán a vyhlásenia predošlých lídrov.

  • Prieskumy verejnej mienky v 11 štátoch NATO preukázali drvivú verejnú podporu pre pripojenie sa k Zmluve o zákaze jadrových zbraní.

  • V septembri 2020 v Otvorenom liste na podporu Zmluvy o zákaze jadrových zbraní 56 bývalých lídrov, ministrov zahraničných vecí a ministrov obrany – vrátane dvoch bývalých generálnych tajomníkov NATO – vyzvalo súčasných lídrov, aby „prejavili odvahu a smelosť“ a pripojili sa k zmluve. Zo SR sa pod list podpísal bývalý minister zahraničných vecí Juraj Schenk.

  • Parlamenty Talianska, Holandska a Španielska vyjadrili tejto zmluve širokú podporu a vyzvali na aktívnu činnosť výkonnú moc.

  • Viac ako tisíc poslancov v štátoch NATO sa zaviazalo, že vyvinú snahy o pripojenie svojich krajín k zmluve.

  • Viac ako 400 miest v štátoch NATO, vrátane Paríža, Berlína, Amsterdamu, Osla, Barcelony, Edinburghu, Los Angeles a Washingtonu DC, vyzvalo svoje národné vlády, aby zmluvu ratifikovali.

Zodpovednosť vlád pred občanmi

Vlády sú v konečnom dôsledku zodpovedné svojim občanom a nemôžu donekonečna ignorovať ich demokratickú vôľu. Je len otázkou času, kedy jeden alebo viac členských štátov NATO podnikne kroky smerujúce k pristúpeniu k zmluve.

VÝZVY SVETOVÝCH A DUCHOVNÝCH LÍDROV NA PRIJATIE ZMLUVY

Dalajláma a podpora pre ICAN
Dalajláma a podpora pre ICAN (zdroj: ICAN)

Tibetský duchovný vodca Dalajláma ešte v roku 2008 poslal medzinárodnej kampani ICAN vyhlásenie o podpore v nasledovnom znení: „Dohovor o jadrových zbraniach je uskutočniteľný, potrebný a stále naliehavejší. Viem si predstaviť svet bez jadrových zbraní a podporujem ICAN.“ 

Zmluvu OSN o zákaze jadrových zbraní 14. dalajláma podporil aj vo svojom vyhlásení z 26. októbra 2020, v ktorom uviedol:

„Ako zanietený bojovník za odstránenie všetkých jadrových zbraní vítam skutočnosť, že Zmluvu o zákaze jadrových zbraní v súčasnosti ratifikovalo päťdesiat krajín a nadobudne platnosť od januára budúceho roku. Zmluva je skutočne historickou a dobrým znamením pre budúcnosť ľudstva. Je to krok správnym smerom k nájdeniu osvietenejších a civilizovanejších spôsobov riešenia konfliktov. 

Nepochybujem, že nadobudnutie platnosti tejto zmluvy prispeje ku koordinovanejšiemu úsiliu odstránenia týchto smrtiacich zbraní a k zabezpečeniu skutočného a trvalého mieru v našom svete. Verím, že naša generácia sa dostala na prah novej éry v histórii ľudstva. Keďže sme všetci vzájomne závislí, naša rozsiahla a rozmanitá ľudská rodina sa musí naučiť žiť spolu v mieri. Chválim OSN a zainteresované členské štáty, ktoré umožnili, aby sa táto zmluva stala reálnou. Je to akt celosvetovej zodpovednosti, ktorý uznáva základnú jednotu ľudstva. 

Svet tak urobil prvý pozitívny krok k mierovejšej budúcnosti, ale naším konečným cieľom by mala byť demilitarizácia celej planéty. Verím, že je to uskutočniteľné, ak sa vytvoria správne plány a ľudia budú poučení o ich výhodách. Keďže bol prijatý prvý krok – zámer eliminovať jadrové zbrane; úplnú demilitarizáciu je možné dosiahnuť ako finálny dôsledok. 

Svet bez jadrových zbraní je v záujme každého z nás. Realita dneška je taká, že pri riešení konfliktov sa musíme spoliehať na vzájomné porozumenie a dialóg. Preto využívam príležitosť a vyzývam všetky vlády, aby pracovali na implementácii tejto zmluvy, aby sa svet stal bezpečnejším miestom pre nás všetkých."

Generálny tajomník OSN Antonio Guterres označil Zmluvu o zákaze jadrových zbraní za „veľmi vítanú iniciatívu a za dôležitý krok smerom k svetu bez jadrových zbraní“. „Táto dohoda je dôležitým krokom vpred k univerzálnemu cieľu – svetu bez jadrových zbraní,“ uviedol a tiež zdôraznil, že hrozba jadrového útoku je v súčasnosti najväčšia od konca studenej vojny. „Je mi jasné, že pokiaľ ide o jadrové zbrane, budeme úplne bezpeční iba v deň, keď už nebudú existovať. Jadrové zbrane predstavujú rastúce nebezpečenstvo a musia byť urgentne odstránené, aby sme zabránili ľudským a environmentálnym následkom spôsobených akýmkoľvek ich použitím,“ uviedol vo vyhlásení.

Predseda Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (VZ OSN) Miroslav Lajčák (v strede) a generálny tajomník OSN António Guterres (vľavo) počas vystúpenia vtedajšieho prezidenta USA D. Trumpa v roku 2017 v sídle OSN v New Yorku
Predseda Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (VZ OSN) Miroslav Lajčák (v strede) a generálny tajomník OSN António Guterres (vľavo) počas vystúpenia vtedajšieho prezidenta USA D. Trumpa v roku 2017 v sídle OSN v New Yorku (zdroj: Reuters)

Prezident Medzinárodného výboru Červeného kríža Peter Maurer prostredníctvom stanoviska z 25. októbra 2020 zmluvu nazval „víťazstvom ľudstva po viac ako 75. rokoch práce“ a uviedol, že vysiela jasný signál, že jadrové zbrane – jedni z najstrašnejších a najneľudskejších zbraní, aké boli kedy vytvorené – sú z morálneho, humanitárneho a v súčasnosti aj právneho hľadiska neprijateľné...

„Príliš dlho sme hľadali v minulosti pokyny, čo robiť s jadrovými zbraňami. Boli sme svedkami toho, ako nebezpečná logika odstrašovania jadrových zbraní opakovane priviedla svet na pokraj nepredstaviteľného zničenia ohrozujúc samotné prežitie ľudstva. Mnohí prijali jadrové zbrane ako nevyhnutnú súčasť medzinárodnej bezpečnostnej architektúry. Nadobudnutie platnosti Zmluvy o zákaze jadrových zbraní nám umožňuje obrátiť pohľad do budúcnosti; predstaviť si svet oslobodený od týchto neľudských zbraní už nie ako vzdialený sen, ale ako skutočný, dosiahnuteľný cieľ.

Zmluva o zákaze jadrových zbraní uvádza konečný stav a referenčné kritérium, na základe ktorého je potrebné posúdiť všetko úsilie smerujúce k jadrovému odzbrojeniu a nešíreniu zbraní. Súčasným a budúcim generáciám ponúka prísľub, že jedného dňa budeme oslobodení od temného tieňa jadrových zbraní. Je však na nás, či tento sľub splníme...

Musíme zintenzívniť naše úsilie o dosiahnutie čo najširšieho dodržiavania zmluvy a trvať na jej vízii kolektívnej bezpečnosti; vízii, ktorá je životaschopnejšia, udržateľnejšia a humánnejšia...

Dnešok je prísľubom bezpečnejšej budúcnosti. Využime teraz jedinečné príležitosti, ktoré nám prináša táto zmluva a ukončime éru jadrových zbraní.“

Peter Maurer, Prezident Medzinárodného výboru Červeného kríža
Peter Maurer, Prezident Medzinárodného výboru Červeného kríža (zdroj: ICRC)

Aj v nadväznosti na septembrovú návštevu pápeža Františka na Slovensku je dôležité spomenúť jeho aktívnu účasť a zaangažovanosť na procese koncipovania zmluvy a na tom, aby vstúpila do platnosti. Pápež František adresoval silné povzbudenie pre tých, ktorí sa usilujú o svet bez jadrových zbraní a plné uplatnenie Zmluvy o nešírení jadrových zbraní už pri svojom vystúpení pred Valným zhromaždením OSN 25. septembra 2015. Takúto aktívnu účasť vyjadruje aj posolstvo, ktoré pápež adresoval k otvoreniu „Konferencie OSN zacielenej na vyjednanie právne zaväzujúceho nástroja pre zákaz jadrových zbraní a dosiahnutie ich úplného odstránenia“, ktorá sa uskutočnila v New Yorku 27. – 31. marca 2017. Štáty povzbudil nielen k tomu, aby pristúpili k zmluve, ale aj aby sa ju snažili pochopiť čo do litery i ducha a dali do praxe to, čo propaguje. Mnohé z jej nariadení sa odvolávajú priamo či nepriamo na centrálnosť ľudskej osoby, humanitárnu paradigmu a na úzku prepojenosť tejto zmluvy s mierom.

Pápež František pri pamätníku pokoja v Hirošime 24. novembra 2019
Pápež František pri pamätníku pokoja v Hirošime 24. novembra 2019 (zdroj: Vatican news)

„Etika a právo založené na hrozbe vzájomného zničenia – a prípadne aj zničenia celého ľudstva – sú v protiklade voči duchu samotnej Organizácie spojených národov,“ zdôraznil pápež František v posolstve. Cituje pri tom preambulu a prvý bod Charty OSN, ktoré definujú základy medzinárodnej právnej štruktúry a tiež mier, mierové riešenie sporov a rozvoj priateľských vzťahov medzi národmi.

V posolstve upozornil tiež na to, že v multipolárnom svete 21. storočia sa jadrové zastrašovanie ukazuje byť nielen neadekvátnym v odpovedi na mnohorozmerné ohrozenia mieru a bezpečnosti – akými sú terorizmus, asymetrické konflikty, informatická bezpečnosť, chudoba –, ale má tiež nedozierne a nekontrolovateľné katastrofálne humanitárne a environmentálne dôsledky.

„Medzinárodný mier a bezpečnosť," zdôraznil pápež František, „nemôžu byť založené na hrozbe vzájomnej deštrukcie alebo úplného zničenia, ani na udržiavaní rovnováhy moci alebo regulovaní vzťahov nahradením „sily zákona“ „zákonom sily“. Mier a bezpečnosť musia byť vybudované na dialógu a solidarite, na spravodlivosti, na integrálnom ľudskom rozvoji, na rešpektovaní základných ľudských práv, na podporovaní vzdelávacích a zdravotných štruktúr, na budovaní dôvery medzi ľuďmi. Z tohto hľadiska je nevyhnutné ísť ďalej než je jadrové zastrašovanie.“ Žiada medzinárodnú komunitu, aby prijala obozretné stratégie a odmietla krátkozraké prístupy k medzinárodným a národným bezpečnostným problémom.

„Ľudský a morálny imperatív úplného odstránenia jadrových zbraní si vyžaduje tiež zamyslieť sa nad etikou mieru a mnohostrannou bezpečnostnou spoluprácou, ktorá ide ďalej než strach a izolácia. Spoločný osud ľudstva si žiada realisticky posilniť dialóg a vytvárať a upevňovať mechanizmy dôvery a spolupráce, schopné vytvoriť podmienky pre svet bez jadrových zbraní. Svet bez jadrových zbraní je cieľom dlhodobým a komplexným, avšak nie mimo nášho dosahu.“

ROK 2021 - MÍĽNIK KONTROLY ZBRANÍ A ODZBROJOVANIA

Rok 2021 je dôležitým míľnikom pri kontrole zbraní a odzbrojovania na celom svete.  Okrem začiatku platnosti TPNW sa v auguste uskutoční aj konferencia o revízii Zmluvy o nešírení nukleárnych zbraní (NPT). Dohoda z roku 1968 zahŕňa aj päticu nukleárnych štátov (Pakistan, India a Izrael dohodu nikdy nepodpísali), pričom na jej základe znižuje svoj nukleárny arzenál aj Rusko, či Spojené štáty. Aj podľa NPT sú krajiny, ktoré sa k nej prihlásili a zároveň vlastnia nukleárne zbrane, povinné vynakladať aktívnu snahu a presadzovať nukleárne odzbrojenie. To sa však takmer vôbec nedeje. Kritici tohto dokumentu, vrátane ICAN tvrdia, že NPT nemôže sám osebe zastaviť šírenie jadrových zbraní, znižovať motiváciu ich vyvíjania, či nakupovania, a už vôbec nie zaručiť ich úplný zákaz. Preto treba naďalej posilňovať základné ciele nešírenia jadrových zbraní a odzbrojenia troch pilierov NPT, ktorými sú nešírenie jadrových zbraní, odzbrojenie a spolupráca v oblasti mierového využívania jadrovej energie; keďže štáty, ktoré vlastnia jadrové zbrane a sú signatármi NPT, modernizujú a vylepšujú svoj jadrový arzenál a odkladajú opatrenia na obmedzenie alebo odstránenie svojho jadrového arzenálu a upustenie od presadzovania vojenskej doktríny jadrového zastrašovania. 

V tejto súvislosti je nevyhnutné, aby tohtoročná konferencia o revízii Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT) vyústila do konkrétnych činov zodpovedajúcich nášmu spoločnému zámeru „dosiahnuť čím skôr, ako je to len možné, ukončenie pretekov v jadrovom zbrojení a prijatie účinných opatrení nasmerovaných k jadrovému odzbrojeniu“ (Zmluva o nešírení jadrových zbraní, Preambula). 

Podpora a implementácia Zmluvy o zákaze jadrových zbraní (TPNW) a 10. konferencia o revízii NPT sú dve jasné príležitosti na podporu sveta bez jadrových zbraní. Ide o kritický moment, v ktorom medzinárodné spoločenstvo, a najmä jadrové mocnosti, budú môcť preukázať skutočnú vôľu podporovať medzinárodný mier a bezpečnosť a ich schopnosť porozumieť dôležitým ponaučeniam z pandémie Covid-19, ktorá nás postavila tvárou v tvár tomu, čo môžeme nazvať skutočnou ´bezpečnostnou krízou´. Konečný cieľ úplnej eliminácie jadrových zbraní je tak výzvou, ako aj morálnym a humanitárnym imperatívom.

POZÍCIA SLOVENSKA K ZMLUVE O ZÁKAZE JADROVÝCH ZBRANÍ

Národná pozícia Slovenska na stránke ICAN
Národná pozícia Slovenska na stránke ICAN (zdroj: ICAN)

Slovensko sa k tomuto historickému kroku, za ktorý boli tvorcovia medzinárodnej kampane ICAN odmenení Nobelovou cenou za mier, odmietlo pripojiť a doteraz nepodpísalo ani neratifikovalo Zmluvu o zákaze jadrových zbraní. Táto zmluva podľa predstaviteľov SR „nie je realistická, keďže neberie do úvahy súčasné bezpečnostné prostredie vo svete. Jadrové zbrane z neho jednoduchým zákazom nezmiznú.“ Podľa vyjadrenia diplomacie naša pozícia vychádza zo spoločného stanoviska členských krajín NATO. „Podporujeme jadrové odzbrojenie a kontrolu jadrových zbraní na základe Zmluvy o nešírení jadrových zbraní z roku 1968. Tá by mala byť naďalej základným kameňom celosvetového režimu nešírenia jadrových zbraní. Máme za to, že navrhovaná dohoda napriek vysokým ambíciám svet jadrových zbraní nezbaví, a to hneď z niekoľkých dôvodov. Neakceptuje ju žiadna jadrová veľmoc, neexistuje verifikačný mechanizmus a spochybňuje sa citlivo vyskladaný mechanizmus existujúcej Zmluvy o nešírení jadrových zbraní,“ znie stanovisko ministerstva zahraničia. 

Navyše 5 dní po tom, ako historická Zmluva o zákaze jadrových zbraní vstúpila do platnosti, Národná rada SR schválila Obrannú stratégiu SR, v ktorej priznáva najdôležitejšiu úlohu práve jadrovým zbraniam v nasledovnom znení: „Základom odstrašovania od ozbrojeného útoku proti Slovenskej republike je kolektívny odstrašujúci a obranný potenciál NATO a odhodlanie brániť sa. Kľúčovú úlohu zohrávajú jadrové zbrane spojencov.“ 

Na stránke Medzinárodnej kampane za zrušenie jadrových zbraní (ICAN) je národná pozícia SR uvedená nasledovne:

Slovensko vo svojom mene podporuje uchovávanie a potenciálne používanie jadrových zbraní, čo naznačuje aj schválenie rôznych vyhlásení aliancie Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO), ktorej je členom. Slovensko pri každej príležitosti hlasuje proti každoročnému uzneseniu Valného zhromaždenia OSN, ktoré od roku 2018 víta prijatie zmluvy a vyzýva všetky štáty, aby ju podpísali, ratifikovali alebo k nej pristúpili „v najskoršom možnom termíne.“ Bývalý slovenský minister zahraničných vecí Juraj Schenk bol medzi signatármi otvoreného listu v septembri 2020, v ktorom vyzval súčasných lídrov, aby „prejavili odvahu a smelosť - a pripojili sa k zmluve.“ Slovensko sa nezúčastnilo na vyjednávaní zmluvy na pôde OSN v New Yorku v roku 2017, a teda nehlasovalo o jej prijatí. V roku 2016 Slovensko hlasovalo proti rezolúcii Valného zhromaždenia OSN, ktorá stanovila formálny mandát štátov na začatie rokovaní o „právne záväznom nástroji zákazu jadrových zbraní, ktorý povedie k ich úplnému odstráneniu.“ V dokumente zaslanom členom NATO pred hlasovaním Spojené štáty „dôrazne vyzývajú členov vrátane Slovenska, aby hlasovali proti uzneseniu, nielen aby sa zdržali hlasovania.“ Okrem toho sa v ňom uvádza, že ak sa začnú rokovania o zmluve, spojenci a partneri by sa mali „zdržať prístupu k nim.“

Nie je ťažké predvídať, že agresívna rétorika a zlý úsudok lídrov krajín s jadrovou výzbrojou môže spôsobiť katastrofu, ktorá by postihla všetky národy a celé ľudstvo. Namiesto toho, aby sme umožnili pokrok smerom k svetu bez jadrových zbraní, skôr ho brzdíme, propagujeme nebezpečné a mylné presvedčenie, že jadrové zbrane zvyšujú bezpečnosť – a to všetko zo strachu, aby sme si nerozhnevali našich spojencov, ktorí sa držia týchto zbraní hromadného ničenia. 

Preto je naša pozícia neakceptovateľná a nezodpovedná, navyše v súčasnosti, kedy rastie obrovský tlak v mnohých členských štátoch NATO a je len otázkou času, kedy k zmluve pristúpi prvý z jej členov, aj neadekvátna a v podstate neaktuálna. Neuvedomujú si snáď naši politici, že jadrové zbrane sú najnehumánnejšie a najsmrteľnejšie zbrane, aké kedy boli vyrobené? Že majú katastrofálne humanitárne a environmentálne dôsledky, ktoré trvajú desaťročia a postihujú celé generácie? Že vyvolávajú strach a nedôveru medzi národmi, pretože niektoré vlády sa môžu vyhrážať vyhladením celých miest jedným ťahom? Že vysoké náklady na ich výrobu, údržbu a modernizáciu odvádzajú verejné prostriedky z oblasti zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, pomoci pri katastrofách a ďalších životne dôležitých služieb? Že zákaz týchto nemorálnych, nehumánnych zbraní podľa medzinárodného práva bol najzásadnejším krokom na ceste s ich skoncovaním?

Okrem apelu zakázať jadrové zbrane je potrebné si uvedomiť, že autentický a trvalý medzinárodný mier nemôže spočívať na rovnováhe vojenskej sily, ale  na vzájomnej dôvere. Je potrebné zlomiť dynamiku nedôvery, ktorá v sebe nesie hrozbu rozpadu medzinárodného rámca kontroly zbrojenia. Dnes sme svedkami erózie multilateralizmu, ktorá je omnoho vážnejšia vo svetle rozvoja nových foriem vojenských technológií. Takýto prístup sa zdá byť veľmi nekoherentný vzhľadom na súčasný kontext vzájomných prepojení. Ide o situáciu, ktorá si naliehavo vyžaduje pozornosť všetkých lídrov a aj ich zaangažovanie. Nikdy sa nesmieme unaviť v snahe o podporu principiálnych medzinárodných právnych nástrojov za účelom jadrového odzbrojenia a zamedzenia šíreniu týchto zbraní, vrátane Zmluvy o zákaze jadrových zbraní. Nech sa neúnavná práca na podpore dodržiavania dohôd a trvanie na dialógu stanú tými najmocnejšími “zbraňami”, do ktorých vkladáme našu dôveru a inšpiráciu nášho úsilia budovať spravodlivý a solidárny svet, ktorý dokáže ponúknuť autentickú záruku mieru.

PODPORTE KAMPAŇ ZA PODPIS ZMLUVY O ZÁKAZE JADROVÝCH ZBRANÍ

Prijatím Zmluvy OSN o zákaze jadrových zbraní 7. júla 2017 urobila väčšina sveta zásadný krok k tomu, aby sa budúcnosť bez jadrových zbraní stala skutočnosťou. Globálna kampaň ICAN od januára 2021 nepretržite pracuje na tom, aby nadviazali na historický úspech prijatia zmluvy tým, že sa snažia zapojiť medzi signatárov zmluvy čo najviac krajín. Preto je nevyhnutné, aby aj mierové združenia na Slovensku podporili globálne hnutie ICAN, ktoré pracuje na ukončení metly jadrových zbraní spolu s viac ako 600 partnermi z celého sveta. 

VÝZVA OZ ZJEDNOTENÍ ZA MIER

Obrázok blogu

S cieľom prijať reálne opatrenia smerujúce k úplnému odstráneniu jadrových zbraní vyzývame v rámci mierového združenia Zjednotení za mier politických predstaviteľov Slovenskej republiky, aby:

  • prehodnotili našu národnú pozíciu, čo najskôr pristúpili k Zmluve o zákaze jadrových zbraní a uskutočnili tak konkrétne kroky na dosiahnutie cieľa oslobodiť svet od týchto smrtiacich zbraní, ktoré ohrozujú samotnú existenciu ľudstva s jasným spoločným cieľom spojenia koalícií občianskej spoločnosti a politikov, aby boli na základe humanitárnej škodlivosti jadrové zbrane zakázané a vylúčené zo spoločnosti.

  • bez výhrad vyhlásili, že jadrové zbrane vzhľadom na katastrofické ľudské a environmentálne dôsledky ich použitia neslúžia na žiadny legitímny vojenský ani strategický účel a že Slovensko odmieta akúkoľvek úlohu jadrových zbraní v našej obrane.

Svet bez jadrových zbraní je možný a potrebný. Preto je nevyhnutné vyzývať politikov, aby nezabúdali, že tieto zbrane nás nedokážu ochrániť pred súčasnými hrozbami pre národnú a medzinárodnú bezpečnosť. Mali by sme mať na zreteli katastrofický dopad ich používania a nemali by sme prispievať k atmosfére strachu, nedôvery a nepriateľstva, ktorú rozdúchavajú nukleárne doktríny. Súčasný stav našej planéty si vyžaduje serióznu úvahu nad tým, ako sa jej zdroje môžu využívať s ohľadom na zložité a obtiažne uplatňovanie agendy udržateľného rozvoja do roku 2030, aby sa dosiahli ciele integrálneho ľudského rozvoja. O tomto hovoril napr. ešte v roku 1964 pápež Pavol VI., keď navrhoval založenie Globálneho fondu, ktorý by pomáhal tým najchudobnejším a bol by financovaný z časti peňazí určených na vojenské výdavky. Musíme zboriť zvrátené logiky, ktoré pripisujú osobnú a sociálnu bezpečnosť vlastneniu zbraní. Takéto logiky slúžia iba na zvýšenie ziskov zbrojného priemyslu a živia atmosféru nedôvery a strachu medzi ľuďmi a národmi. 

Mierový svet bez jadrových zbraní je túžbou miliónov mužov a žien na celom svete, a verím, že aj Slovenska.

Aby sme tento ideál pretavili do reality, je nevyhnutná angažovanosť všetkých: jednotlivcov, komunít a občianskej spoločnosti, politikov a krajín, ktoré vlastnia jadrové zbrane i tých, ktoré ich nevlastnia, vojenského i súkromného sektora, aj medzinárodných organizácií. Naša odpoveď hrozbe jadrových zbraní musí byť jednotná a zosúladená, založená na zanietenom a neustálom úsilí budovať vzájomnú dôveru, ktorá skoncuje s prevládajúcou dynamikou nedôvery.

Po 76. rokoch je načase skoncovať s týmito najsmrteľnejšími zbraňami skôr, ako oni skoncujú s nami.

Skryť Zatvoriť reklamu