V tejto analýze ponúkam možnosti riešenia podozrenia pre evidentné porušenie transparentnosti pri výberovom konaní do štátnej správy na základe vlastných skúseností a príkladov z praxe. Pri výberových procesoch do štátnej správy je totiž absolútne nevyhnutné venovať náležitú pozornosť aj ich preskúmaniu. Na rozdiel od SR, vo väčšine členských krajín EÚ existuje prepracovaný systém výberu vrátane možnosti napadnutia a preskúmania výberových procesov a rozhodnutia z tejto oblasti tvoria významnú časť súdnych rozhodnutí správnych, resp. pracovných súdov. (1) Bez ohľadu na systém by mal mať každý kandidát právo napadnúť proces výberu pred súdom v primeranom čase. V prípade úspechu na súde by malo byť súdne rozhodnutie bezodkladne vykonateľné.
V prípade, že ste sa zúčastnili na výberovom konaní do štátnej správy a máte akékoľvek pochybnosti o jeho zákonnom priebehu, musím skonštatovať, že v SR sú možnosti jeho napadnutia veľmi „skromné“. Zákon o štátnej službe vôbec neupravuje osobitné prostriedky preskúmania VK, či spôsob, akým majú občania možnosť brániť sa proti nezákonným praktikám služobných úradov počas VK.
Štátni zamestnanci alebo občania majú k dispozícii len všeobecné právne prostriedky ochrany (sťažnosť vo veciach vykonávania štátnej služby, sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach, podnet na Radu pre štátnu službu a pod.). Aj z tohto dôvodu je počet podaní veľmi nízky – podľa štatistík Rady pre štátnu službu v roku 2018 služobné úrady evidovali v súvislosti s výberovými konaniami len 11 sťažností na priebeh a výsledok VK.
Nižšie vám predstavujem jednu z možností riešenia, ktoré sú k dispozícii a ktorú som sama využila dvakrát – podanie podnetu o porušení princípov štátnej služby Rade pre štátnu službu. Prvý podnet som podala rade v roku 2018 na bývalý "Rašiho úrad" a druhý v roku 2020 na terajšie "Sulíkovo ministerstvo". V závere analýzy predstavujem samotnú Radu pre štátnu službu, keďže jej činnosť a kompetencie nie sú veľmi známe, či viditeľné.
Zmanipulované výberové konania – dva príklady z praxe
Po ukončení vysokej školy som sa zúčastnila na mnohých výberových konaniach do rôznych orgánov štátnej správy. Počas týchto účastí som zažila niekoľko absurdných situácií a skúseností so zmanipulovanými VK, v rámci ktorých sa na konkrétne pozície dostávali výlučne dopredu určení uchádzači. Preto po založení Rady pre štátnu službu som tento krok vnímala veľmi optimisticky a krátko po začatí jej fungovania sa mi aj naskytla možnosť overiť si činnosť tejto inštitúcie v praxi. V roku 2018 som predložila rade prvý podnet pre porušenie princípov štátnej služby, ktorý smeroval voči vtedajšiemu Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII) a v apríli 2020 som opäť využila túto možnosť voči Ministerstvu hospodárstva SR.
1. podnet Rade pre štátnu službu na bývalý Rašiho úrad
Podnet sa týkal mojej účasti na výberovom konaní na ÚPVII, ktorého som sa zúčastnila v auguste 2018. Predtým, ako som podala podnet, som písomne požiadala úrad o poskytnutie odôvodnenia ich rozhodnutia, v ktorom ma informovali, že som neúspešný uchádzač, napriek tomu, že som úspešne absolvovala odborný test, ako aj test z cudzieho jazyka a v ústnom kole som podrobne odpovedala na všetky otázky členov výberovej komisie bez potreby poskytnutia doplňujúcich otázok. Domnievala som sa, že úrad v mojom prípade porušil niekoľko princípov štátnej služby - princíp zákonnosti, princíp transparentného zamestnávania, a taktiež, že úrad porušil § 4 - Zákaz diskriminácie, ods. (2), v ktorom sa ustanovuje, že právo na prijatie do štátnej služby vrátane podmienok a spôsobu uskutočňovania výberového konania na štátnozamestnanecké miesto sa zaručuje rovnako všetkým občanom za podmienok ustanovených týmto zákonom...
Čo však bolo hlavným dôvodom môjho podnetu? Na tomto úrade som sa už predtým zúčastnila iného výberového konania, kde som skončila ako úspešný uchádzač v poradí. Ústne odpovede, na ktorom som bola úspešný uchádzač, boli takmer analogické (a menej podrobné) ako tie, ktoré boli poskytnuté na výberovom konaní, na ktorom som skončila ako „neúspešný kandidát“. V prvom VK, kde boli 3 voľné miesta, sme postúpili do ústneho kola štyria. Odborné testy boli pomerne náročné a v ústnom kole bolo potrebné podrobne odpovedať na otázky spojené s predošlými pracovnými skúsenosťami s prepojením na konkrétnu pracovnú pozíciu. Preto bolo pre mňa prekvapujúce (hoci po 15 rokoch v štátnej správe som si nerobila ilúzie o transparentnosti ani tohto VK), že na takúto odborne náročnú pozíciu boli uprednostnení z troch takmer dvaja absolventi, resp. s minimálnou odbornou praxou. V druhom VK som však bola jediný uchádzač a ako to už býva praxou, z ktorej sa stal istý fenomén slovenskej štátnej správy, keďže som nebola predvybratá na základe žiadnych kontaktov s nikým z ÚPVII, nie je asi možné skončiť inak ako neúspešný uchádzač.
Druhým dôvodom môjho podnetu bola skutočnosť (ktorú som uviedla aj rade), že v deň výberového konania sa konalo na ten istý organizačný útvar aj užšie vnútorné výberové konanie, v ktorom kandidát na základe max. 2- minútového osobného pohovoru skončil ako „vybraný úspešný uchádzač“. Osobný pohovor, na ktorom som sa zúčastnila a ktorý nasledoval po predošlom max. 2-minútovom pohovore, trval cca 25-30 min. Takže uchádzač na základe 2-minútového pohovoru (v rámci ktorého sa na chodbe ozýval hlasný smiech členov komisie s uchádzačom), bol úspešný a v mojom prípade pomerne seriózneho pohovoru trvajúceho cca 30 minút, som skončila ako neúspešný kandidát.
A čo na to Rada pre štátnu službu? Výsledok podnetu mi prišiel po cca 2 a pol mesiaci, pričom odôvodnenie bolo veľmi stručné, pozostávalo doslova zo štyroch viet. V informácii o výsledku vybavenia podnetu rada nezistila porušenie princípov štátnej služby Úradom podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu. Ďalej rada v odôvodnení uviedla, citujem: Výberová komisia pri osobnom pohovore rozhoduje na základe názoru jednotlivých členov, rozdiel medzi vnímaním uchádzača z jeho vlastného pohľadu a z pohľadu hodnotiteľa je preto prirodzený a nie je možné ho vylúčiť. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rada dospela k záveru, že pri danom výberovom konaní nedošlo k porušeniu princípov štátnej služby.
Výsledok som dala následne skontrolovať niekoľkým nezávislým právnikom, ktorí mi potvrdili neprofesionalitu tohto rozhodnutia, ignorovanie skutočností, ktoré som uviedla v podnete a jednoznačný príklon rady k záujmom ÚPVII.
2. podnet rade smeroval voči Sulíkovmu ministerstvu
Napriek mojej predošlej skúsenosti s radou som sa rozhodla podať podnet aj druhýkrát - voči Ministerstvu hospodárstva SR pre porušenie princípov zákonnosti, princípu transparentného zamestnávania a zákazu diskriminácie v súvislosti s ústnou časťou výberového konania, ktoré sa konalo v apríli 2020. Domnievala som sa, že so zmenou vládnej koalície, ktorá má transparentnosť výberových konaní v PVV ako svoju hlavnú prioritu, bude rada „prístupnejšia“ voči záujmom občanov. Okrem toho v prípade daného VK išlo o evidentné porušenie niekoľkých ustanovení zákona o štátnej službe. Konkrétne sa ústna časť tohto VK uskutočnila v rozpore so zákonom, keďže táto časť VK sa podľa zákona uskutočňuje metódou riadeného osobného pohovoru. Výberová komisia počas osobného pohovoru kladie otázky na overenie požadovaných schopností a osobnostných vlastností uchádzača. Na tomto ústnom pohovore, kde som po úspešnom absolvovaní písomných testov postúpila ako jediný uchádzač, mi však boli kladené otázky len odborného a technického charakteru, pričom mnohé z týchto otázok sa netýkali činností, spadajúcich do kompetencie odboru, na ktorý sa konalo VK. V prípade, akým bol tento – že členovia komisie kladú svojvoľne akékoľvek otázky výlučne odborného a technického charakteru z ľubovoľnej oblasti, strácajú všetky ustanovenia o metóde riadeného osobného pohovoru, ako aj o zozname schopností a osobnostných vlastností pri obsadzovaní ŠZ miest, svoj význam. Takýto spôsob vedenia ústnej časti pohovoru má navyše značne subjektívny a diskriminačný charakter so zámerom diskvalifikácie uchádzača z výberového procesu. Podotýkam, že odborné otázky v ústnej časti VK môžu byť podľa novelizovanej Vyhlášky č. 507 Úradu vlády SR z 20. 12. 2019, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 127/2017 Z. z. a ktorou sa ustanovujú podrobnosti o VK, kladené len v prípade, že je formou overenia prípadová štúdia alebo ústna časť prípadovej štúdie a nie osobný pohovor. V prípade VK, proti ktorému som podala podnet, bol súčasťou ústnej časti len osobný pohovor.
V ďalšom kroku ma rada žiadala o doplnenie otázok, ktoré mi boli kladené výberovou komisiou. Otázky som im predložila, no zároveň som zdôraznila, že podrobnejšie informácie a presnejšie znenie otázok, ako aj mojich odpovedí, by mali mať členovia komisie, ktorí si robili z tohto pohovoru podrobný záznam a mohli by byť uvedené v zápisnici o priebehu a výsledku VK, ktorú je služobný úrad povinný vyhotoviť.
Aký bol záver? Musím uznať, že rada si v tomto druhom prípade dala záležať na preskúmaní tohto podnetu a v porovnaní s predošlým odôvodnením predstavuje veľký krok vpred z hľadiska profesionality. V Informácii o výsledku vybavenia podnetu po 3 mesiacoch od môjho podania ma rada však informovala, že po objektívnom preskúmaní celej veci nebolo radou zistené porušenie princípu zákonnosti a princípu transparentného zamestnávania Ministerstvom hospodárstva SR. Čo je však pre mňa šokujúce, tak to je praktika MH SR, ktoré sa v dôsledku nedostatku argumentácie a porušenia zákona v tomto prípade prichýlilo ku nepravdivým skutočnostiam, keď vo svojich odpovediach na žiadosť rady o súčinnosť uviedlo, že v priebehu ústnej VK mi bola daná „aj jedna odborná otázka, pričom som mala byť upovedomená o tom, že odpoveď nebude zohľadnená v hodnotení. Otázka mala byť vraj kladená len informatívne. Ďalej MH SR uviedlo, že ostatné otázky boli zamerané na overenie hodnotených doterajších pracovných skúseností a prepojenia týchto skúseností s obsadzovanou pozíciou. Skutočnosť však bola taká, že po klasickej otázke „prečo sa hlásite na náš odbor“ nasledovalo niekoľko technických otázok, ktoré sa ani netýkali kompetencií daného odboru a nikto ma o ničom vopred neupovedomoval. Jeden z členov komisie si robil podrobný záznam tohto pohovoru, žiaľ, tento záznam evidentne neslúžil na oficiálne účely a nebol rade poskytnutý. Tu je na mieste aj ďalšie z odporúčaní rady smerom k procesu a obsahu VK – potreba skúmať aj etiku členov výberových komisií a poskytnúť im potrebný tréning v tejto oblasti. V konečnom dôsledku Rada pre štátnu službu uviedla, že v kompetencii rady nie je možnosť zhodnotiť môj dosiahnutý výsledok počas ústnej časti VK, nakoľko takáto kompetencia prináleží výberovej komisii... Rada po preskúmaní mojich vyjadrení v súvislosti s vyjadreniami služobného úradu skonštatovala, že ich považuje za tvrdenie proti tvrdeniu.
Na základe tohto výberového konania sa ukázalo, že v prípade, že neexistuje podrobný záznam z ústnej časti VK, tak občania tohto štátu nemajú žiadne priame možnosti brániť sa proti zmanipulovaným výberovým konaniam v štátnej správe. Zároveň sa ukázalo, že kompetencie Rady pre štátnu službu sú v tomto prípade značne oklieštené, pričom v prípade nejasnosti priebehu VK má tendenciu sa skôr prikloniť na stranu služobných úradov, z čoho vyplýva, že účel, na ktorý bola zriadená ako nezávislý koordinačný a monitorovací orgán – ochrana princípov štátnej služby, je diskutabilný.
A teraz si predstavíme hypotetickú situáciu:
Koná sa výberové konanie na ministerstvo. Z písomných testov dosiahnete plný počet a hladko prejdete do ústneho kola. Tu Vám však Komisia povie, že môžete ísť domov, lebo toto miesto je už dávno určené pre syna riaditeľa odboru (alebo hocijaký iný blud). Vy sa bránite, nechápete, čo to má znamenať, následne podávate v prvom kroku podnet Rade pre štátnu službu. Rada si pýta zápisnicu z daného VK, ministerstvo ju predloží, pričom z ústneho kola ste dosiahli 59%, na to, aby ste boli úspešný, ste museli dosiahnuť min. 60%, takže máte smolu. Zdôvodnenie bodového hodnotenia sa podľa zákona uvádzať nemusí. Rade sa to však nepozdáva, preto žiada ministerstvo o vysvetlenie, z akého dôvodu došlo k bodovým zrážkam uchádzača? Nuž a ministerstvo tu má voľný priestor pre fantáziu a vymyslí si napr.: uchádzač nezískal dostatočný počet bodov v dvoch hodnotených schopnostiach a osobnostných vlastnostiach. Uchádzač podľa jednotlivých členov komisie nepreukázal dostatočnú mieru samostatnosti a schopnosti pracovať pod tlakom. Rada nemá žiadnu možnosť overiť, či ministerstvo klame alebo nie, pretože neexistuje žiaden záznam a v kompetencii rady nie je možnosť overiť a zhodnotiť Váš dosiahnutý výsledok počas ústnej časti VK. Takže v konečnom dôsledku rada po preskúmaní Vašich vyjadrení v súvislosti s vyjadreniami služobného úradu skonštatuje, že ich považuje za tvrdenie proti tvrdeniu a nezistí žiadne porušenie princípov štátnej služby týmto ministerstvom.
Z tejto hypotetickej situácie (ktorá však nemá ďaleko od praktickej, ktorá sa mi udiala počas uvedeného VK) vyplýva, že:
Ústna časť výberového konania poskytuje najväčší priestor na manipuláciu výsledkov VK a ústne pohovory sú najrizikovejšou a najmenej transparentnou časťou pri výberových konaniach. Preto je absolútne nevyhnutné, aby v rámci výberového konania bolo pri bodovom hodnotení v zápisnici uvedené aj slovné zdôvodnenie ich pridelenia jednotlivými členmi.
Pozn.: V zákone o ŠS sa len uvádza, že o výberovom konaní sa vyhotovuje zápisnica, ktorú podpisujú všetci členovia výberovej komisie, t. j. v zápisnici sa neustanovuje povinnosť okrem počtu bodov uviesť žiadne zdôvodnenie. Podrobnejšie ustanovenie o tom, čo má zápisnica obsahovať, sa nachádza v novelizovanej Vyhláške č. 507. Aj v nej sa však uvádza, že zápisnica má obsahovať len výsledok, ktorý dosiahol uchádzač v jednotlivých formách overenia, spolu s počtom získaných bodov. Odôvodnenie preferencie pre jedného z uchádzačov sa uvádza len v prípade, ak sa na rovnakom mieste v poradí úspešnosti uchádzačov umiestnil viac ako jeden uchádzač. Rada pre štátnu službu dvakrát po sebe (v roku 2018 a 2019) navrhovala, aby pre preskúmanie dodržania princípov (politická neutralita, nestrannosť, profesionalita, rovnaké zaobchádzanie) bolo v každom prípade uvedené aj slovné zhodnotenie jednotlivými členmi komisie. Tento návrh však nebol ÚV SR akceptovaný.
Pokiaľ nie je vedený podrobný záznam z VK, ktorý pri akýchkoľvek pochybnostiach o transparentnosti VK bude k dispozícii ktorejkoľvek strane, majú služobné úrady voľnú ruku pri kladení otázok počas ústneho kola, čím môže dôjsť k porušeniu princípov štátnej služby a iných ustanovení zákona členmi komisie. Keďže neexistuje podrobný záznam, nemáte ich ako napadnúť.
Keďže neexistuje podrobný záznam z ústnej časti VK, Rada pre štátnu službu nemá kompetencie zhodnotiť porušenie princípov a zákona. V konečnom výsledku však dáva za pravdu služobnému úradu a má za to, že k žiadnemu porušeniu zákona nedošlo. Vaše tvrdenia totiž nie sú podložené konkrétnymi dôkazmi.
V prípade neznalosti zákona sa môže stať, že členovia komisie budú v rozpore so zákonom klásť svojvoľne akékoľvek otázky z ľubovoľnej oblasti, tým pádom strácajú všetky ustanovenia o metóde riadeného osobného pohovoru, ako aj o zozname schopností a osobnostných vlastností pri obsadzovaní ŠZ miest, svoj význam. Takýto spôsob vedenia ústnej časti pohovoru má značne subjektívny a diskriminačný charakter so zámerom diskvalifikácie konkrétneho uchádzača z výberového procesu.
Samozrejme, existuje aj možnosť napadnúť VK súdnou cestou, osobne si však myslím, že je málo pravdepodobné, (hoci nie nemožné) očakávať pozitívny výsledok, pokiaľ nemáte k dispozícii žiaden dôkazný materiál, či Vaše tvrdenia nie sú podložené konkrétnymi podkladmi (napr. aj v podobe podrobnej zápisnice). Avšak v prípade, že by Rada pre štátnu službu zistila porušenie princípov štátnej služby, tak jej závery by mohli poslúžiť štátnemu zamestnancovi alebo občanovi pri ochrane jeho práv, napríklad v konaní pred súdom. Štátni zamestnanci môžu v prípadoch podozrenia využiť aj prostriedky ochrany v služobnom úrade (napr. sťažnosť ŠZ vo veciach vykonávania štátnej služby).
Krajným riešením netransparentnosti a manipulácií výsledkov ústnej časti je úplné zrušenie ústnej časti a vykonávanie výberových konaní len prostredníctvom písomných testov.
Ideálne riešenie som predostrela v mojom predchádzajúcom článku a spočíva v založení politicky nezávislej špecializovanej inštitúcie, do ktorej kompetencie bude patriť zodpovednosť za výberové procesy do štátnej správy vrátane práva občanov SR podať sťažnosť tejto inštitúcii proti nezákonnému postupu služobných úradov počas výberových konaní. Takáto možnosť a právo občanov by bola zároveň jednou z kľúčových kompetencií nového úradu, založenie ktorého premiér Igor Matovič označil za svoju osobnú iniciatívu (pre viac info pozri analýzu https://blog.sme.sk/admin/c/541720/preview-page.html). Objektívne a politicky neutrálne prešetrenie prostredníctvom nezávislej inštitúcie s jasne vymedzenými a silnými kompetenciami s právne záväznými a právne vymožiteľnými opatreniami má v podmienkach štátnej správy v SR osobitný a nezastupiteľný význam.
Mojimi príkladmi z praxe by som zároveň chcela povzbudiť občanov a štátnych zamestnancov, aby sa pri akýchkoľvek podozreniach pre netransparentnosť pri výberových konaniach, čím dochádza k porušeniu princípov štátnej služby, zákona, či dokonca Ústavy SR, nebáli napadnúť tento proces a využiť v prípadoch podozrenia napríklad aj tento spôsob - podanie podnetu Rade pre štátnu službu. Samotné podnety o porušení princípov štátnej služby sú totiž dobrou pomôckou na zlepšenie fungovania štátnej služby, nakoľko poskytujú informácie o konkrétnych problémoch z praxe. Ich riešenia by následne mohli pomôcť nielen samotnej vybavovanej veci, ale môžu byť premietnuté do cielených opatrení v legislatíve či metodickom usmernení. Rada podnety ďalej využíva aj pri formulovaní všeobecných odporúčaní na zlepšenie stavu štátnej služby prostredníctvom - musím podotknúť, že veľmi kvalitnej - výročnej Správy o stave a vývoji štátnej služby, pri vypracúvaní odborných štúdií alebo pri návrhoch na zmenu právnych predpisov.
Hoci zistenia rady majú len odporúčací charakter, v prípade, že rada dospeje k názoru, že došlo k porušeniu princípov (príp. iného ustanovenia zákona o štátnej službe), môže takýto záver poslúžiť pri ochrane práv napríklad v konaní pred súdom.
Je nepochybné, že väčšine nedostatkov zo strany služobných úradov sa dá v budúcnosti predísť. Hlavnou požiadavkou však zostáva, aby zo strany služobných úradov nedochádzalo k žiadnym pochybeniam a porušeniam princípov štátnej služby, či zákona a aby sa v prípadoch, v ktorých k ním dôjde, našli štátni zamestnanci a občania, ktorí sa na ne nebudú báť upozorniť, čím prispejú k lepšiemu fungovaniu štátnej služby.
V závere predstavujem činnosť Rady pre štátnu službu a jej kompetencie...
V prvom rade treba skonštatovať, že je nesmierne dôležité, aby existovala nezávislá inštancia, na ktorú sa môže štátny zamestnanec a občan v prípade potreby obrátiť. Jednou z takýchto možností je obrátiť sa na Radu pre štátnu službu. Vznik tejto inštitúcie je nepochybne dôležitou zmenou v snahe o zvýšenie nezávislosti a transparentnosti procesov v štátnej správe. Rada bola zriadená ako nezávislý koordinačný a monitorovací orgán na ochranu princípov štátnej služby na základe § 12 zákona o štátnej službe a svoju činnosť začala 2. januára 2018. Dohliada na dodržiavanie a ochranu princípov štátnej služby a vykonáva dohľad nad etikou v štátnej službe. Deväť princípov ŠS uvedených v čl. 1-9 zákona o štátnej službe (princíp politickej neutrality, zákonnosti, transparentného zamestnávania, efektívneho riadenia, nestrannosti, profesionality, transparentného a rovnakého odmeňovania, stability a rovnakého zaobchádzania) totiž predstavuje určitý hodnotový rámec a východiská pre aplikáciu konkrétnych ustanovení tohto zákona. Tým, že dané princípy sú prepojené na hodnoty vyplývajúce z Ústavy SR, pomáhajú vysvetliť jednotlivé inštitúty zákona, do ktorých sú premietnuté a sú základmi, na ktorých by sa mala budovať profesionálna, dôveryhodná, efektívna a stabilná štátna služba. Zákon teda rade zveril nezastupiteľné miesto pri výkone kontroly dodržiavania základných ideí zákona.
Jednou z dôležitých činností, ktoré sú v pôsobnosti rady, je vybavovanie písomných podnetov občanov alebo štátnych zamestnancov o porušení princípov štátnej služby služobným úradom. Hlavnou povinnosťou rady však zostáva pomenovávanie nevhodného uplatňovania ustanovení zákona, ktoré sú v rozpore s jeho princípmi. Zo štatistických údajov rady vyplýva, že v r. 2018 bolo rade doručených celkovo 41 podnetov (v r. 2019 tento počet klesol na 33), pričom rada zistila porušenie princípov len v šiestich prípadoch.
Pri vybavovaní podnetov je rada oprávnená vyžadovať súčinnosť od služobných úradov, môže využiť aj informácie od podávateľa podnetu alebo iné relevantné zdroje. V prípade zistenia porušenia rada odporučí služobnému úradu prijatie nápravného opatrenia na odstránenie nezákonného stavu a na zabezpečenie, aby sa v budúcnosti nežiaduci stav neopakoval. Súčasne informuje o takomto postupe Úrad vlády SR, ktorý môže vykonať kontrolu podľa Zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe a zvážiť aj ďalšie kroky (metodické usmernenie služobných úradov, návrh legislatívnej zmeny a pod.). Následne rada služobné úrady žiada o spätnú väzbu, akým spôsobom sa radou odporúčané nápravné opatrenia zrealizovali. V tejto súvislosti rada zistila, že postoje a reakcie na odporúčania rady jednotlivých služobných úradov boli rôzne - niektoré SÚ ich zobrali iba na vedomie, niektoré ich zrealizovali, avšak od mnohých spätnú väzbu vôbec nedostali. Vyskytli sa aj prípady, ktoré vzbudzovali podozrenie, že služobné úrady alebo konkrétni zamestnanci konali vedome v rozpore so zákonom a princípmi štátnej služby a ani opatrenia odporučené radou neboli zo strany služobného úradu prijaté pozitívne.
Rada taktiež môže predkladať Úradu vlády SR návrhy na zmenu alebo doplnenie právnych predpisov upravujúcich výkon štátnej služby; ÚV SR tieto návrhy však nemusí akceptovať.
Vzhľadom na postavenie rady nie sú odporúčané nápravné opatrenia právne záväzné, ich realizácia nie je právne vymožiteľná, a teda je len na zvážení služobného úradu, či a akým spôsobom radou skonštatované pochybenia v súvislosti s porušením princípov ŠS napraví. Právomoci rady sú teda obmedzené na dohliadanie na dodržiavanie a výklad princípov, ktorými sa má štátna služba riadiť. V praxi to znamená, že napriek tomu, že rada skonštatuje porušenie princípov ŠS zo strany služobného úradu a odporučí mu nápravné opatrenia na odstránenie nezákonného stavu, k faktickej náprave nedôjde a rada nemá žiadne kompetencie na to, aby „donútila“ služobný úrad konať.
Poukazuje sa aj na nejasné vymedzenie kompetencií orgánu v zákone o štátnej službe, pôsobnosť rady upravuje čl. 3 Štatútu rady, v ktorom sú jej právomoci pomerne opatrne definované (vykonáva dohľad, vypracúva odborné štúdie, vybavuje písomné podnety, prešetruje výpoveď, vyjadruje sa a pod.) s cieľom prílišného nezasahovania do kompetencií ÚOŠS.
Ďalším faktom ostáva, že úlohy spojené s organizačným a administratívno-technickým zabezpečovaním činnosti rady plní Kancelária rady, ktorá je začlenená v organizačnej štruktúre Úradu vlády SR, hoci rada je v čl. 2 Štatútu definovaná ako nezávislý koordinačný a monitorovací orgán na ochranu princípov štátnej služby. Celkovo je činnosť rady z organizačného, technického a personálneho hľadiska financovaná z rozpočtu ÚV SR, za svoju činnosť však zodpovedá NR SR. V súvislosti s postavením rady ako nezávislého orgánu zriadeného na ochranu princípov ŠS rada preto už dlhšie navrhuje, aby na základe problémov s uplatňovaním ustanovení právnych predpisov upravujúcich výkon štátnej služby v aplikačnej praxi, predkladala návrhy na legislatívne zmeny aj národnej rade (nielen úradu vlády).
V podmienkach SR ide o úplne novú inštitúciu. To, akým spôsobom dokáže vyhodnocovať podnety od štátnych zamestnancov a občanov, aké miesto si v systéme vybuduje a ako bude vnímaná, bude záležať na jej aktivite a odvahe. Z vlastnej skúsenosti však musím skonštatovať, že medzi občanmi, ale ani medzi štátnymi zamestnancami, nie sú jej kompetencie a aktivity veľmi známe a viditeľné. Mnohí štátni zamestnanci vnímajú radu ako jeden z odborov Úradu vlády SR, príp. si ju zamieňajú s už neexistujúcim Úradom pre štátnu službu, ktorý tu fungoval v rokoch 2002-2006.
Ako upozorňujú V. Prachárová a J. Kačur vo svojej publikácii Fluktuácia zamestnancov a nový zákon o štátnej službe v kontexte miestnej štátnej správy, „nedostatočné informácie, resp. osveta o činnosti rady, ako aj spochybňovanie jej nezávislosti, možno vnímať problematicky. Po prvé, v prípade, ak nie je úplne jasné v akých veciach sa možno obracať na radu, existuje predpoklad, že jej potenciál nebude využívaný naplno. Po druhé, je otázne do akej miery budú mať jednotliví štátni zamestnanci motiváciu nahlasovať podnety, ak si nie sú istí, či ju môžu považovať za nezávislý orgán. Celkovo teda nedostatočná komunikácia a informovanosť môže podkopávať jeden z hlavných účelov zriadenia rady, a to ochranu princípov aj pri riešení doručených podnetov.“ (2)
Použité zdroje:
(1) Cardona, F.: Structural Elements for Recruitment in European Civil Service Systems. OECD, SIGMA, 1998. In: Správa o stave a vývoji štátnej služby za rok 2018, apríl 2019, str. 55. Dostupné na: https://radaprestatnusluzbu.vlada.gov.sk/data/files/7194_sprava-o-stave-a-vyvoji-ss-2018.pdf
(2) Prachárová V., Kačur J. Fluktuácia zamestnancov a nový zákon o štátnej službe v kontexte miestnej štátnej správy. Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť, december 2018, str. 31.
