Hora Gothics
Hora Gothics sa nachádza v Adirondackom pohorí na severe štátu New York. Vypína sa do výšky 1 444 metrov nad malebným Dolným jazerom na východnej vetve potoka Ausable. Výstup na vrchol vedie popri tomto potoku a ponúka krásne výhľady na okolitú divokú prírodu.
Pozemky v okolí potoka a jazier patria súkromnej organizácii Adirondack Mountain Reserve, ktorá však v spolupráci so štátom New York umožňuje turistom pohyb po vyznačených chodníkoch. Vstup má svoje pravidlá – pred príchodom je potrebná registrácia, bez ktorej vás do oblasti nepustia. Záujem o vstup je veľký, najmä kvôli vyhliadke nazývanej Indiánska hlava, ktorá patrí medzi najkrajšie v celom pohorí.
Spočiatku som si myslel, že registrácia slúži najmä na reguláciu parkovania. Realita ma však prekvapila – pri vstupe do doliny ma čakal strážnik, ktorý si dôkladne overil, či som zapísaný na zozname, predtým, než mi dovolil pokračovať. Pri mojej prvej návšteve som si nič podobné nevšimol, no vtedy bola hlboká zima a pravdepodobne bol režim voľnejší.
Tentoraz som si výlet naplánoval na koniec mája. Nie je to práve ideálne obdobie – práve v tomto čase sa totiž začínajú objavovať obávané čierne muchy, ktoré dokážu pobyt v prírode značne znepríjemniť. Najmä v lesoch bývajú neodbytné a spôsobujú bolestivé uhryznutia. Bol som teda dobre pripravený: sieťka na tvár, repelent a dokonca aj farebné oblečenie, ktoré vraj pomáha.
Z New Yorku som vyrazil skoro ráno. Po približne štyroch hodinách pohodlnej jazdy smerom na sever som dorazil za svitania na prázdne parkovisko pri turistickom chodníku. Hoci v meste už niekoľko dní panovali letné horúčavy nad 31 °C, tu teplomer ukazoval len 7 °C. Asi aj vďaka tomu po čiernych muchách nebolo ani stopy.
Pri vstupe do doliny som sa zapísal do návštevnej knihy, strážnik si ma odškrtol a poprial mi príjemný výlet. Prvá časť trasy viedla po širokej lesnej ceste smerom k jazerám. Už som ju poznal zo zimy, keď bola pokrytá snehom. Tentoraz ju lemovali drobné modrasté kvietky Houstonia caerulea, typické pre túto oblasť.
Po približne polhodine som dorazil k odbočke na vrchol. Chodník ma zaviedol k drevenému mostu cez potok Ausable a následne začal prudko stúpať k vodopádom Beaver Meadow Falls. Ranné slnko tu vytváralo v padajúcej vode nádhernú dúhu – ideálne miesto na krátku prestávku.
Za vodopádmi začal náročnejší úsek. Strmý terén miestami zabezpečovali drevené rebríky, po ktorých som sa dostal vyššie. Nad nimi sa chodník zľahka vinul lesom. Prekvapilo ma, že stromy ešte len začínali pučať – tu na severe sa príroda len pomaly prebúdzala.
Trasa bola výborne značená a dobre udržiavaná. S pribúdajúcou výškou sa začali objavovať kamene a skalnaté úseky, kde som si musel pomáhať aj rukami. Pripomenulo mi to výstup na neďaleký Algonquinský štít. Listnaté stromy postupne vystriedali smreky, ktorých vôňa mi spríjemňovala stúpanie.
Po dvoch hodinách ma prekvapil ďalší detail – na chodníku sa objavil sneh. Mohutne stromy začali rednúť a mezdi nimi som zhliadol konečne cieľ mojej túry – skalnaté svahy hory Gothics, ktoré sú pre ňu charakteristické. Objavili sa aj zakrpatené smreky, ktoré tu tvoria jedinečnú chránenú alpínsku tundru.
Zo sedla pod vrcholom viedla cesta cez masívne skaly. Niektoré úseky boli zabezpečené rebríkmi, iné som musel zdolať vlastnými silami – a tie mi dali poriadne zabrať.
Po približne troch hodinách som stál na vrchole. Široká skalnatá plošina poskytovala úžasný panoramatický výhľad na najznámejšie Adirondacké vrcholy – Mount Marcy, Algonquin Peak, Whiteface Mountain, Giant Mountain aj Dix Mountain. Bol to pohľad, ktorý stál za všetku námahu.
Z vrcholu som pokračoval strmým zostupom po hladkých skalách do sedla a odtiaľ opäť stúpal na nižší Pyramid Peak. Na tomto vrchole som už raz bol – počas zimnej túry z opačnej strany. Vtedy som však kvôli silnému vetru a snehu nepokračoval ďalej. Tentoraz som si mohol z neho v pokoji vychutnať výhľad na vrchol hory Gothics a jej strmé skalnaté svahy.
Z Pyramid Peak viedla prudká skalnatá trasa späť do údolia potoka Ausable. Bol som zvedavý, ako bude vyzerať bez snehu. V zime bol výstup mimoriadne náročný, no teraz sa mi zdal ešte ťažší. Bol som rád, že idem dole a nemusím sa štverať po obrovských skalách smerom nahor.
Na tomto úseku som stretol prvých turistov – skupinku kanadských tínedžerov s veľkými batohmi, ktorí sa pomaly vyberali opačným smerom. Poprial som im peknú túru a pokračoval v namáhavom zostupe.
Popri chodníku ma zaujal zvláštny žltý kvet so škvrnitými listami. Biele fľaky na jeho zelených listoch nepôsobili veľmi lákavo – najprv som si myslel, že ide o chorobu, a preto som ho ani nechcel fotografovať. Napokon som však urobil niekoľko záberov a neskôr som sa naň opýtal strážnika. Okamžite vedel, o čo ide. Vysvetlil mi, že škvrny nie sú znakom choroby, ale slúžia ako ochrana pred zverou, najmä srnami. Keďže fľakaté listy pripomínajú sfarbenie pstruha, rastlina dostala meno Yellow Trout Lily (Erythronium americanum) – žltá pstruhová ľalia.
Cesta dole mi trvala približne dve hodiny. Zvažoval som, či sa vrátim priamo dolinou, alebo si ešte predĺžim trasu o vyhliadku, ktorá by si vyžadovala ďalšie stúpanie. Napokon som sa rozhodol pre vyhliadku.
Pamätal som si, že nejde o príliš strmý úsek, no po piatich hodinách túry sa mi zdal chodník oveľa náročnejší. Tentoraz som už stretával viac turistov, ktorí sa vracali späť. Postupoval som pomaly a po približne hodine námahy som sa ocitol na terasovitej vyhliadke nad modrým Dolným jazerom, obklopeným hustými zelenými lesmi.
Výhľad bol jednoducho očarujúci. Po pravej strane som si všimol horu Gothics, z ktorej som práve zostúpil.
Po zaslúženom oddychu som sa vydal na dlhú cestu späť. Hoci chodník postupne klesal, trvalo mi ešte hodinu a pol, kým som sa vrátil k strážnikovi. Ten si zaznamenal môj návrat – po ôsmich hodinách na trase.
Bol to naozaj krásny výlet.
