Štít Hurón, Kolorádo
Štít Hurón (Huron Peak) sa nachádza v Pohorí Sawatch (Sawatch Range) v Skalnatých horách (Rocky Mountains) a dosahuje výšku 4,271 metrov. Je pomenovaný po kmeni severoamerických indiánov patriacich do skupiny Irokézov. Keďže sa nachádza v odľahlej oblasti, pohľad na neho sa naskytne iba zo značnej vzdialenosti. Mne sa ho podarilo obdivovať cestou zo štítu La Plata.
Turistický chodník začínal neďaleko dobre známeho Jasného potoka (Clear creek). Na túru som vyrazil pred siedmou, osamote, v okolí som nevidel žiadne zaparkované autá. Septembrová obloha bola síce zatiahnutá, ale neočakával som dážď. Chodník spočiatku stúpal hustým ihličnatým lesom, takže okolité hory sa mi podarilo zazrieť iba občas. Z času na čas vykukol medzi stromami na druhej strane doliny ostrý štít Virgínia. Asi po hodine stúpania som stretol turistu, ktorý sa už vracal z vrcholu, čo ma dosť prekvapilo.
Ku hranici lesa som sa priblížil po dvoch hodinách šliapania. Obloha bola stále zamračená a chvíľu sa zdalo že začne pršať. V diaľke som zazrel tri výrazné štíty. Volajú sa Traja apoštoli. Nepatria do klubu 14 tisícok, to však nič nemení na ich impozantnom vzhľade, záujem o výstup na nich však nie je veľký.
Pokračoval som v túre nad lesom a postupne som sa prepracoval do širokého údolia s plesom, nad ktorým som po ľavej strane zazrel Hurón. Na jeho úbočí som si všimol nekonečné serpentíny, po ktorých vystupovali k vrcholu drobné postavy turistov. Pomaly som sa dostal ku ním, ale prv než som sa do nich pustil, som si musel oddýchnuť. Kvôli nedostatku kyslíka sa mi ťažko dýchalo a vedel som, že stúpanie po serpentínach bude vyčerpávajúce.
Po chvíli oddychu som pokračoval. Výstup bol monotónny, obloha bola stále zatiahnutá a fúkal studený vietor. Počas výstupu na predbehlo niekoľko turistov, čo mi nezlepšilo náladu. Svah so serpentínami sa stal dejiskom smutnej udalosti v roku 1994, keď sa na ňom pokúsil pristáť pilot helikoptéry leteckej záchrannej služby. Neodhadol dobre sklon kopca a rotorom narazil do svahu, čo spôsobilo prevrátenie helikoptéry a smrť posádky.
Postupne som vyšliapal do sedla pod vrcholom. Odtiaľ sa mi naskytol krásny pohľad na hory za hrebeňom. Nad sedlom sa vytratila tráva a chodník bol značne erodovaný. Záverečný výstup bol teda dosť namáhavý. Často som sa šmýkal a musel som sa pridržiavať rukami. Potešilo ma, že kým som vystúpil na vrchol, prestal fúkať vietor, obloha sa vyjasnila a vyšlo slnko. Pohľad z vrcholu bol teda úžasný.
Na vrchole bolo niekoľko turistov. Dvojica mladších chalanov do seba tlačili salámu. Boli veľmi zhovorčiví a ponúkali ju aj ostatným. Po dojedení vytiahli marihuanu a s nadšením ju fajčili. Rozmýšľal som, ako zvládnu zostup do údolia. Mne sa totiž začne krútiť v hlave pravidelne vo výške nad 4,000 metrov nad morom aj bez marihuany. Používanie marihuany je v Koloráde povolené, ale nie vždy aj rozumné.
Po čase sa turisti vydali dole a ja som ostal na vrchole sám. Obdivoval som okolité hory a oddychoval. Keď sa obloha opäť zatiahla, vydal som sa na spiatočnú cestu aj ja. Na serpentínach som stretol sedemdesiatročného pána, ktorý statočne šliapal k vrcholu. Prehodili sme zopár slov, a ja som bol rád, že mám pred sebou už iba zostup.
V lese som neskôr stretol dobrovoľníkov z klubu priateľov 14 tisícok, ktorí opravovali chodník. Som im vďačný za ich úsilie, lebo bez ich námahy, by som určite nezvládol tieto krásne výlety. Ten dnešný som zdolal za šesť hodín.
