Štíty Gray a Torrey
Štíty Gray (Grays Peak) a Torrey (Torreys Peak) sa nachádzajú v Prednom pohorí (Front Range) Skalnatých hôr (Rocky Mountains) a dosahujú výšku 4,300 a 4,349 metrov. Pôvodní obyvatelia ich nazývali Mraveniská. Avšak od prvého zdokumentovaného výstupu nesú mená botanikov Asa Graya a Johna Torreyho. Kvôli ich relatívnej blízkosti k Denveru, sú veľmi obľúbenou turistickou destináciou. To potvrdilo aj takmer plné parkovisko, na ktoré som sa doviezol pred svitaním.
Počkal som na brieždenie a vydal som sa na túru. Lesnou cestou som sa vyviezol až nad hranicu lesa do nadmorskej výšky okolo 3,000 metrov, už prvé kroky ma teda prinútili zhlboka dýchať. Chôdzu mi tiež znepríjemňoval silný studený vietor. Našťastie bol chodník dobre upravený a stúpal iba mierne. Tiahol sa dlhou dolinou medzi dvoma hrebeňmi hôr. Asi po polhodine šliapania sa mi na jej konci ukázali obidva štíty, ktorých vrcholy začalo osvetľovať vychádzajúce slnko. Obidva štíty vôbec nevyzerali hrozivo, práve naopak, zdalo sa mi, že ich zdolanie bude hračka.
Postupne som sa priblížil ku koncu doliny. Torrey už nevyzeral tak nevinne, práve naopak jeho špicatý vrch sa týčil nado mnou, a nebolo mi jasné kadiaľ vedie chodník na jeho vrchol. Rozhodol som sa teda vystúpiť najprv na nižšší Gray. Chodník začal prudko stúpať. A ja som sa pomaly pustil do serpentín, ktoré sa vinuli po jeho úbočí. Po viac ako dvoch hodinách intenzívneho výstupu som sa ocitol na vrchole. Tam som sa však pre silný vietor nemohol zdržať. Kamene na vrchole pokrývala inovať a ja som bol rád, že som mal lyžiarske rukavice. Spustil som sa teda do závetria pod vrcholom odkiaľ som pozoroval môj další cieľ. Zbadal som chodník, ktorý stúpal po hrebeni zo sedla podo mnou na vrchol Torreya.
Po chvíli oddychu som sa spustil do sedla. Cesta bola označená kopami kameňov, takže som sa dobre orientoval. Odtiaľ chodník začal opäť prudko stúpať. Doliehal na mňa nepríjemný studený vietor a únava, a tak som postupoval veľmi pomaly. Výstup na Torrey bol náročnejší aj pre horší stav chodníka. Na viacerých miestach sa kamene podo mnou zosúvali.
Po hodinovom výstupe som bol na vrchole, ale ani tu sa nedalo zostať pre silný vietor. Rýchlo som sa spustil teda do závetria pod vrcholom a obdivoval som Gray. Z tohto pohľadu vyzeral imponujúco. Jeho čierne zafarbenie kontrastovalo s Torreyovou svetlou farbou a jeho obrysy definitívne pripomínali mravenisko.
Po dostatočnom oddychu som sa spustil späť do doliny, ktorú slnko medzičasom vyhrialo. Ocitol som sa v úplne inom ročnom období. Po šiestich hodinách som bol opäť na parkovisku, s ponaučením, že žiadna hora v Koloráde nie je hračka.
