Sedím na brehu žiarivo modrého Iónskeho mora, ovievaná lahodným morským vánkom a pretieram si oči.
Na Kyklopskej riviére sa niekto hral na klonovanie mestečiek ?
Kam sa pozriem, samé Aci.
Acireale, Aci S. Filippo, Aci Sant' Antonio, Aci Bonaccorsi, Aci Valverde, Aci S. Lucia, Aci Catena, Aci Trezza s bájnymi kyklopskými skalami, výhražne trčiacimi z mora, Aci Castello s romantickým arabsko normanským hradom na strmej čiernej sopečnej skale ...
Theokritos zo Syrakúz, Vergílius a aj Ovídius v Metamorfózach mi našepkávajú, že Aci bol tunajší pastier, na ktorého strašne žiarlil jednooký obor Polyfémos, pretože sa do neho zaľúbila nereida, morská nymfa Galatea, jeho tajná láska.
Auguste Ottin: Galatea, Acis a Polyfémos, Luxemburská záhrada, Paríž
Sledoval ju na každom kroku a keď ich spolu pristihol na brehu mora, zlostne po nich šmaril skalu. Rozdrvila milenca a jeho vytekajúca krv sa zmenila na riečku Fiume d´laci.
Raffael Santi: Galatea (1512) freska, Villa Farnesina, Rím
Dnes nenápadné sicílske Jaci Casteddu v provincii Catania obýva asi 18 tisíc obyvateľov.
Pred tritisíc rokmi niekde v jeho okolí starí Gréci založili osadu Xiphonia, ktorá im však záhadne zmizla. Etna, Etna, nevieš o tom niečo ?
Archeológovia našli jej zbytky medzi Aci Catenou, Acireale a Aci Castello asi len pred 60 rokmi. Ani hektárové pohrebisko nevyvolalo žiadny rozruch. Pamiatok tam majú habadej a peňazí na záchranu málo. Na nekropole sa veselo stavajú domy.
V časoch Rímskej ríše asi pred dvetisíc rokmi ju nahradilo opevnené Castrum Jacis, bojujúce v púnskych vojnách.
Diodoros Sicílsky ho spomína ako miesto námornej bitky medzi Kartágincami a Syrakúzanmi pred 2 400 rokmi.
Prvý hrad postavili pred 1 400 rokmi Byzantínci.
O tristo rokov už patril emirovi Ibrahimovi a kalif al Mooz ho prestaval na musulmanský „qalat“, pevnosť v roku 909. Pod názvom Al-Yâg alebo Lî -Yâg patrila medzi významné arabské sídla na Sicílii. Spisovateľ Ibn al-Athir ho v knihe Kamil ´at tawarih“ spomína ako centrum odporu.
Normanskému Róbertovi Guiscardovi a Ruggerovi d´Altavilla patril od roku 1071 do roku 1081.
Kláštoru svätého Eufémia a biskupovi z Catánie ho darovali ako Castrum Jatium v roku 1092. V roku 1126 biskup Maurizio ukladá do malej hradnej kaplnky relikvie svätej Agáty, prinesené rytiermi Goselinom a Gislibertom z Konštantínopola.
Výbuch Etny v roku 1169 prilepil 17 metrov vzdialený malý skalnatý ostrovček k pevnine. Sídlo sa rozrástlo o ľudí utekajúcich zo zničených miest na okolí.
V roku 1353 na hrade zomiera sedemnásťročný kráľ Ľudovít Aragónsky. Zdá sa, že to bolo zlé znamenie. O rok neskôr hrad aj okolie zničí ďalší Ľudovít. Neapolský.
