ochranca prírody a pamiatok Zoznam autorových rubrík: Chansons, Bretónsko, Capri, Korzika, Normandia, Nórsko, Paris, Prado, Pro veritate cum caritate, Sardínia, Sicília, Škótsko, Španielsko, Taliansko, Thassos, Wien, Zámky na Loire, Pêle-mêle
Svetoznámy vojnový protest song, inšpirovaný ukrajinskou národnou piesňou, Marlene Dietrich po prvý raz zaspieva vo francúzskej verzii na koncerte UNICEF. Jej spev, na začiatku apaticky ticho šepkajúci, sa usmievavo stupňuje od slohy k slohe, aby v tej záverečnej mrazil stroho potláčanou bolesťou.
Nostalgicko - romantický šansón o láske Rusa Andreja a Francúzky Marie, ktorú nezlomilo ani dlhoročné odlúčenie, je považovaný za jeden z najkrajších duetov. Charles ho naspieval s Mireille Mathieu a sám v ruštine ako úvodnú pieseň filmu Teherán 43 o nevydarenom nemeckom atentáte na Stalina, Churchilla a Roosevelta.
Cesta Carly Gilberty Bruni Tedeschi, kráľovnej elegancie, pôvodom z bohatej šľachtickej rodiny, viedla k šansónu skratkou cez módne móla. Jej hudba, texty a erotický, mierne zachrípnutý hlas slávi vo frankofónnych krajinách, Nemecku, Taliansku, Portugalsku a Chile podobný úspech, ako jej telo vo svetlách reflektorov.
Otec flegmatický plavovlasý belgický Flám, mama ohnivá tmavovlasá Sicílčanka. Aby tých kontrastov nebolo málo, pomenovali svoju krásnu dcéru po hrdinke románu Borisa Pasternaka Doktor Živago. Pieseň Je t´aime pochádza z albumu Pure, ktorý sa stal platinovým vo Francúzsku už za dva týždne. Skončil ako dvojmiliónový diamantový.
Smútok muža za ženou. Smútok ženy za mužom. Nekonečný príbeh. V pôvodnej verzii Serge Lamu drsne nahnevané a beznádejno bezmocné konštatovanie. Verzia krehkej plavovlásky Lary Fabian je oveľa emotívnejšia. Jej ženský nárek vyčíňa ako uragán a drása srdce. Nostalgický šansón bol veľmi obľúbený i u nás v podaní Marie Rottrovej pod názvom To mám tak ráda.
Asi poznáte ten pocit, keď vám vtrhne do srdca neznáma pieseň a rozochveje ho. Jej tóny vám neustále znejú v ušiach. Drsno dravý a dojemne plačlivý zvuk huslí zvýrazňujú vášnivé ženské vokály korunované zmyselným hlasom sólistu. Záverečná.
Šansón má veľa hviezdnych verzií. Neodolali mu Joséphine Baker, Marlne Dietrich, Ella Fitzgerald a Louis Armstrong, Emilie Simon, Franck Pourcel, Grace Jones, Jacqueline François, Mireille Mathieu, Patachou, Patricia Kaas, Tohama, Yves Montand, Dalida, Diana Kroll, Donna Summer i Céline Dion.
Poďte, vstúpte, Milord, sadnite si za môj stôl, vonku je tak chladno a tu je príjemne. Preložte vaše radosti, vaše trápenia do môjho srdca a nohy si vyložte na stoličku.
Edith sa v apríli 1948 zoznámila s francúzskym boxerom alžírskeho pôvodu Marcelom Cerdanom, majstrom Európy v stredne ťažkej váhe, do ktorého sa beznádejne zamilovala. Bol ženatý, mal tri deti a žil v Casablanke. Často sa stretávali a zdalo sa, že Edith bez neho nemôže žiť. Koncom septembra 1949, keď bola na turné po Amerike jej telefonoval, že príde za ňou loďou do New Yorku. Ona však trvala na tom, aby priletel lietadlom, pretože loďou to trvá večnosť. No lietadlo havarovalo a Edith si až do smrti vyčítala, že ho zabila. Začala bezuzdne piť a stala sa z nej notorická alkoholička. Slová Hymny lásky patria jemu.
Milujem ťa ... ja teba už nie. Pieseň má dve verzie. Prvú Serge naspieval s Brigitte Bardotovou, tá si však neželala, aby pieseň vydal. Druhú verziu preslávil detský hlas, anglický prízvuk a šepkanie Jane Birkinovej. Vatikánu sa nepáčilo milovanie bez lásky a pieseň zakázal. Zákaz však pôsobil ako reklamná rozbuška a pieseň sa stala medzinárodným hitom.
U nás preslávený Hanou Hegerovou pod názvom Lásko prokletá. Ako nezabudnuteľný duet si ho s Jacquesom, po jeho smrti, virtuálne zaspievala Hélne Segara. Ponúka perly dažďa, priviate z končín, kde sa neplače.
A teraz, čo mám robiť, s celým tým časom, ktorý bude mojim životom ? K akej ničote sa má kĺzať môj život ? Nechala si mi celú zem, ale zem bez teba je malá.
Šansón Modrejšie ako tvoje oči napísal 27-ročný Charles pre 36-ročnú Edith v čase, keď bol jej tajomníkom, vodičom i dôverníkom. Ako duet ho s ňou naspieval virtuálne, až po jej smrti. Zaujímavé je, že Edith mala oči tmavé.
Červené námestie bolo biele. Kráčal som v tú chladnú nedeľu po ňom, prázdnom, za Natašou.
Edith pieseň Nie, neľutujem nič venovala Cudzineckej légii, ktorá bojovala v Alžírskej vojne (1956 – 1962). Tá si ju obľúbila a spievala si ju pri pochodoch. Stala sa i hymnou francúzskych partizánov v Alžírsku. Vojna skončila nezávislosťou Alžírska.
Kráčaš vetrom, sám v meste príliš veľkom, s pokojným svetabôľom pútnika. Tebe darujem zopár týchto riadkov, aby som ti pošepkal, že len život je dôležitý. Kvet, tancujúci v čase.
