Francúzsko bolo pri rozdávaní malebných pobreží očividne malý maznáčik mamy Zeme Gaie.
Rozšafne si maškrtí až na dvoch z chutnej ružovej žuly.
Jedno drkoce zúbkami na severe Bretónska v provincii Trégor v departmente Côtes-d'Armor v chladnom Atlantiku a popri tom koketne žmurká cez prieliv La Mancha na odmeraných Angličanov.
Jasné, neodolali mu.
Veľmi radi si tu kupujú malebné bretónske starobylé domčeky, aby v nich strávili letné dovolenky.
Druhé sa v bikinách ležérne vyhrieva na stredomorskom slniečku a pod palcom nebadane skrýva korzický prístav Porto.
To tretie má šikmé očká. Nájdeme ho až na opačnom konci sveta, v Číne.
Prekrásny bretónsky bledohnedo ružovo pobrežný žulový chaos nie je žiadne mláďatko.
Aod ar Vein Ruz (Pobrežie ružovej žuly) vzniklo pred dvesto miliónmi rokov.
Na šesťkilometrovej vrstve vychladnutej magmy sa vyšantila celá rozvetvená poveternostná rodina.
Pradedko Mráz, sesternica Búrka, strýko Víchor a vnučka Morská Soľ.
Prvý žmurkajúci maják prilepili ľudské mravce na útesy v roku 1860.
Prežil vyčíňanie takmer pätnásťmetrových rozbesnených vĺn Atlantiku, no koniec druhej svetovej vojny nie.
Náhradníka postavili hneď po jej skončení v roku 1945.
Skala Napoleonov klobúk si trochu zastážovala i v druhej svetovej vojne.
Otázka: "Nachádza sa ešte Napoleonov klobúk v Perros-Guirecu ?", ktorá nenápadne odznela dňa 3. apríla 1943 o šiestej hodine večer vo vysielaní BBC, bola signálom na miestne ozbrojené povstanie proti nemeckému okupačnému vojsku.
