Cestou strmým chodníkom na hrad vyvaľujem oči na tie plagáty. Military Tattoo ? Zasa reklama na tetovací salón ? Nejakého veterána, ktorý na vás capne vojenské motívy ? Na stredovekom hrade ?Na hradnom nádvorí mi skoro oči vypichli „vkusné“ modré laminátové tribúny. Po debate s domácimi je záhada vyriešená. Každý rok sa tu koná festival gajdošov vojenských posádok. Moje nervy, festival začína až na druhý deň ! Aspoň že stíham to hemženie gajdošov v rôznofarebných kiltoch. Hudbu gájd a kilty milujem, a tak prenasledujem na hrade každého chlapa v sukni, aby som mala spomienky aj do rezervy.
Edinburgh, keltský Dunedin, pomenovaný podľa Edina / Edwina, leží na troch pahorkoch. V časoch Rímskej ríše stál na prostrednom z nich opevnený vojenský tábor. Hrad, chrániaci mesto pred útokmi zo severu na ňom vybudoval anglosaský kráľ Edwin z Northumberlandu.
Alfréd Veľký pri ňom porazil v roku 878 dánskych Vikingov. Do škótskych rúk sa dostal asi pred tisíc rokmi. Skutočnou pevnosťou a sídlom kráľa sa stal za vlády Malcolma III. (1057 - 1093), zakladateľa škótskeho kráľovského rodu. Jeho manželka Margaréta nechala v roku 1090 na najvyššom mieste hradu postaviť skromnú malú kaplnku v normanskom štýle. Je to najstaršia stavba mesta a najstarší kostol Škótska.
Keď v roku 1286 vymrel kráľovský rod, Angličania dobyli mesto. V roku s magickým dátumom 1313 ich vyhnal Róbert Bruce, príbuzný kráľovskej dynastie. Obnovil škótsku nezávislosť a dal sa korunovať ako Róbert I. Dodnes stráži brány hradu spolu s Williamom Wallace.
Hlavným mestom Škótska sa stal v roku 1437 za vlády kráľa Jakuba II. Stuarta.
Na najvyššom mieste hradu kraľuje Kráľovská hradná veža. V kráľovskom paláci z 15. až 18. storočia zostali len holé múry, niekde obložené zbraňami. Obdivujem sebavedomých sivovlasých sprievodcov v sivomodrých kiltoch vládnuceho klanu. V spálni Márie Stuartovej si pokúšam predstaviť, ako sa asi cítila, keď jej tak skoro po pôrode vzali syna, aby z neho vychovali správne anglicky orientovaného kráľa.
V severnej časti paláca zasadal od roku 1215 parlament. Posledné zasadnutie bolo v roku 1707, keď v ňom podplatení poslanci odhlasovali koniec škótskej nezávislosti.
V Korunovačnej sále oddychujú v pološere korunovačné klenoty. Zlatá, viac ako sto perlami obsypaná koruna Jakuba V., meč Jakuba IV., dar od pápeža Júlia II. a žezlo z roku 1494, dar od pápeža Alexandra III. Málo chýbalo a boli by nenávratne stratené. Po strate nezávislosti ich Škóti totiž odmietli vydať Anglicku. Pár odvážnych sa radšej nechalo potrestať a klenoty zamurovali na tajnom mieste na hrade. Až Walter Scott uprosil anglickú kráľovnú, aby si ich mohli nechať.
Aj osud vyše tisíc rokov starého korunovačného trónu škótskych kráľov (Stone of Scone) bol zaujímavý. Anglická kráľovná im ho vrátila len pred 11 rokmi, v roku 1996. Dovtedy ten veľký sivočierny šuter mala šupnutý pod trónom, aby bolo jasné, kto Škótsku vládne.
Ako inak, i na tomto hrade bola basa (Argyll's Tower). Neďaleko stojí pamätník obetiam prvej svetovej vojny s menom každého škótskeho pluku a jeho vojakov.
Dnes na mieste Malcolmovej pevnosti (Hill's Mount Battery) stojí veľké delo, ukoristené v roku 1486 v belgickom Monse. Pragmatickí Škóti mu v roku 1861 vymysleli novú úlohu. Najväčších "kukučkových" hodín na svete. Jeho výstrel dodnes oznamuje 13 hodín.
