Talentovaný, citlivý a extravagantný Axel predbehol myšlienky zjednotenej Európy o celé storočie. Plynulo rozprával švédsky, anglicky, francúzsky a taliansky.
Narodil sa vo švédskom Oskarshamne posledný októbrový deň roku 1857 do rodiny so štyristoročnými flámskymi koreňmi.
Svoje jasnovidectvo, umenie čítať myšlienky, krotiť divé šelmy, upokojovať agresívnych, psychicky narušených ľudí, vyliečiť beznádejné prípady a počuť strieborné zvončeky škriatkov v brezovom lese pripísal laponskej pestúnke Lene.
Kojí ho dva roky a tajne mu šamansky kvapká do mlieka krv z havrana. Maličký Axel miluje vtáčiky a nosí si do postele vajíčka v nádeji, že v teple ich vysedí. Keď zaspí a všetky porozbíja, otec ho nemilosrdne zmláti. Podobne, ako pri úteku zbierky myší a hadov do kuchyne, kde na smrť vystrašili malú sestričku.
Ako desaťročný vylúpi hrob a prinesie si pod posteľ lebku ešte s chumáčom červených vlasov. Okrem bitky vyfasuje aj dvojdňovú tmavú samotku.
Zúfalý utečie v mraze z domu. Nikto ho nechápe. Nájdu ho spať v hlbokom lesnom snehu, opečiatkovanom stopami vlčej svorky. Neroztrhala ho.
Gynekológiu a pôrodníctvo študuje v Uppsale a Montpellier. Počas bezstarostných prázdnin s makarónmi a skvelým červeným vínom na Capri sa mu sníva sen, že si raz postaví vysoko na útese, ku ktorému vedie sedemstosedemdesiatsedem fenických schodov, dom so sfingou.
Nedočkavo túži po jeho splnení čo najskôr, vyčerpávajúco neoddychuje a štúdium na parížskej Sorbonne ukončí ako najmladší, dvadsaťtriročný absolvent.
Koncom toho istého roka 1880 sa žení s Ultimou Hornbergovou. Zoznámili sa počas štúdií. Bezdetné manželstvo sa do desiatich rokov rozpadne.
Je otvoreným zástancom eutanázie a v prípade bolestivých prípadov neváha často použiť uspávajúcu morfiovú injekciu.
Mimoriadne na neho zapôsobia pokusy slávneho profesora Jean-Martin Charcota s hypnózou v nemocnici Salpêtrière.
S veľkým úspechom ju zaradí spolu so sugesciou a telepatiou do svojej praxe. No odborné kruhy ho považujú za šarlatána.
Keď zistí, že profesorove pokusy v mene osobnej slávy menia bezbranne dôverčivých, chudobných ľudí na pokusné králiky a psychické trosky, postaví sa proti nemu.
Tvrdo za to zaplatí. Stratí bohatú klientelu. Tá sa desí hnevu pomstychtivého, samoľúbeho a intrigánsky diktátorského lekára.
Nevie zbohatnúť. Neposiela klientom účty. A peniaze tých, čo disciplinovane zaplatia sami, porozdáva chudobným sirotám. Bezplatne ošetruje prisťahovaleckú kolóniu švédskych umelcov a robotníkov.
Pacientky ho zbožňujú a poniektoré aj fanaticky špehujú. Žiarlivý bratanec jednej z nich ho dokonca doženie do súboja. Neznáša násilie, no keď sa vyzývateľ samoľúbo chváli, že denne cvične zostrelí zo desať lastovičiek, výzvu príjme a postrelí ho do pleca.
Nevie povedať nie. Svojej domácej, mŕtvolne bledej mamzel Agáty s dlhými čiernymi pazúrmi, sťaby egyptskej múmii z balzamovaného oka vypadla a ktorej úsmev mŕtveho Lazara, zo desať dní ležiaceho v hrobe, spoľahlivo vrhne do mdlôb každého hosťa, sa zbaví, až keď privedie domov malého chlapčeka.
Škandál ! To je určite jeho nemanželský syn ! Tiež má plavé vlasy a modré oči. Ona si svoje dobré meno nepokazí ! Spolu s ňou odišli aj puritánski klienti. No Axel plesá.
Chlapcovej mame zachránil pri pôrode život. Slobodná mladá anglická aristokratka zverí dieťa pestúnom. Nenapadne jej, že žena obuvníckeho alkoholika ho takmer utýra na smrť. Axel ho po troch rokoch vypátra v Bretónsku a podarí sa mu nájsť mamu. Dieťa však o krátky čas zomrie na tuberkulózu.
V romantických ruinách starovekej vily rímskeho cisára Tiberia a stredovekej kaplnky svätého Michala, s výhľadom na čarovný záliv a sopku Vezuv, si začne stavať v roku 1887 dom podľa vlastného nákresu. Je perfekcionista, aj trikrát múry zbúra a nanovo postaví, kým je spokojný.
Peniaze sa minú a on sa usadí v roku 1880 v Ríme v dome na Španielskom námestí, kde zomrel Keats.
V roku 1892 sa stáva obľúbeným lekárom švédskej kráľovskej rodiny. Bronchitíde princeznej Viktórie z Bádenu sa venuje takmer štyridsať rokov, až do jej smrti v roku 1930.
Každý rok ju pozýva na pár mesiacov na Capri. V kaplnke organizujú koncerty, ona hrá na klavíri. Chodia na spoločné prechádzky okolo ostrova a pomáha mu zozbierať peniaze na Monte Barbarossu. Domáci si šepkajú, že sú milenci.
V roku 1907 sa ožení s mladou anglickou aristokratkou Hildou Pennington - Mellor. Jej rodine patria dve sídla. Hellens v Herefosdshire, jedno z najstarších v Anglicku a Southside House zo sedemnásteho storočia v londýnskom Wimbledon Common.
V záhrade, v ktorej lord Byron odovzdal svoje dielo vydavateľovi Johnovi Murrayovi, odovzdá Axel rukopis Príbehu o San Michele jeho následníkovi a menovcovi.
Splodí dvoch synov, Petra a Malcolma. S nekonečnou láskou píše o chudobných deťoch v Paríži, Bretónsku, Ríme, Neapole, Messine a Anacapri, no svojich dvoch synov v knihe vôbec nespomenie. Vŕta mi v hlave, prečo ?
Manželke sa zdal príliš ľudový ? Bezprecedentne nedisciplinovaný ? Nechcela, aby jej kazil výchovu ? Alebo, aj keď nechcel, sa čoraz viac podobal na otca ? Zamĺknutého čudáka, ktorý s vlastnými synmi nevedel komunikovať ?
Tri roky po svadbe Axel venuje Hilde ako svadobný dar štrnásťizbové letné sídlo Stengården pri jazere Siljan v Dalarne, obľúbenom mieste svojej mladosti.
Hilda ho zariadi talianskym, anglickým a francúzskym nábytkom zo sedemnásteho, osemnásteho a devätnásteho storočia. Prejemnelú anglickú záhradu zasadí do dramaticko drsnej švédskej prírody. Spolu s chlapcami tu trávi leto. Po jej smrti v roku 1967 ho premenujú na Hildasholm.
Axel sa tam vracia až v neskorú jeseň. Evidentne ho teší, že sa stal na Anacapri malým zbožňovaným bohom. Na sviatosť Sant´Antonia hostí všetkých vo svojom dome.
Neznáša fotografovanie. Zo steny kuchyne sa sedemnásťročný usmieva priamo do objektívu, srší šarmom, kypí energiou a bezstarostnosťou, je plný života.
O päťdesiat rokov neskôr sa odvracia bokom. Má studené a nešťastné oči. Akoby mu bol jedinou oporou len pes.
Sebazničujúco, riskantne, obetavo a bezplatne pomáha chorým v čase cholery v Neapole (1884) a raneným po zemetrasení a tsunami v sicílskej Messine (1908, šesťdesiattisíc obetí). Pri jeho hrôzostrašných opisoch ma bolí srdce spolu s ním.
Z kláštora "dei sepolti Vivi", ktorého mníšky radšej všetky zomreli na choleru, než aby porušili príkaz zakladateľky a opustili jeho múry, si odnáša obrubu studne, kedysi pohanský obetný oltár bohovi Mitrovi.
Sicíliu mu pripomína kovová posteľ zo šestnásteho storočia.
Vášnivo bojuje proti týraniu psov, sov, opíc a vtáčikov. Trpí pri šibnutom, sadistickom zvyku, objavenom starými Grékmi a masovo rozšírenom Rimanmi, vypichovať rozžeravenou ihlou škovránkom, slávikom, žlnám, drozdom, peniciam, stehlíkom, červienkam, trasochvostom, sýkorkám, prepeliciam, hrdličkám a lastovičkám oči, aby svojim spevom prilákali do sietí ďalšie obete, predávané bezcitným žrútom vtáčích paštét alebo do klietok na rozptýlenie unudených detí a žien.
Po dlhoročnom snažení odkúpi horu Monte Barbarossa, ich oddychovú zastávku pri severno – južnom sťahovaní a zmení ju na prírodnú rezerváciu.
Počas prvej svetovej vojny príjme britské občianstvo a ošetruje vojakov na bojisku. Píše knihu Červený kríž, Železný kríž.
Očná choroba mu ohrozí zrak. S krvácajúcim srdcom musí opustiť žiarivo slnečné svetlo Capri a utiahnuť sa do Švédska.
Celé noci nemôže spávať. Priateľ mu poradí liečiť sa písaním. V roku 1929 vydáva Príbeh o San Michele.
Kritici ju odsúdia, no má obrovský čitateľský úspech. Preložia ju do 45 jazykov (v Čechách zmenia jej názov na Knihu o živote a smrti, na Slovensku na Knihu o San Michele) a boduje medzi najlepšie predávanými knihami dvadsiateho storočia. V dejinách švédskej literatúry však o Munthem nenájdete ani mäkké f.
Operácia mu zachráni zrak a môže sa vrátiť do tieňa San Michele. Posledné roky života je hosťom švédskeho kráľa. Zomiera 11. februára 1949 ako 92-ročný. San Michele daruje švédskej vláde.
Syn Malcolm Pennington Mellor Munthe zdedí jeho altruizmus a odvahu. Počas druhej svetovej vojny sa ozve jeho škótsky pôvod a dá sa naverbovať k Highlanderom klanu Gordonovcov.
Potrebuje viac adrenalínu, prestúpi k špeciálnym výkonným jednotkám ako špión a maskovaný za starú dámu sabotážne vyhadzuje do luftu mosty na švédskom a nórskom území, okupovanom nacistami.
Organizuje škandinávsku odbojovú sieť pod názvom Red Horse, zachráni rodinu filozofa Benedetta Croce zo Sorrenta v otcovej vile na Capri a zúčastní sa vylodenia spojencov v Anziu. Je vyznamenaný Vojnovým krížom za odvahu.
