Stirling (škótsky Sruighlea) na rieke Forth má časy najväčšej slávy za sebou. Rimania si vybrali pahorok, na ktorom leží dnešný hrad pre jeho strategickú polohu. Predpokladá sa, že v kronikách spomínané obliehanie pevnosti kráľa Bernície Oswia z Northumbrie v roku 655 Pendom, kráľom Mercie sa odohrávalo práve tu.
Kráľovským sídlom s názvom Strivelyn sa stal v 12. storočí za panovania kráľa Dávida. V nekonečných bojoch o škótsku nezávislosť sa pýši víťaznými bitkami nad Angličanmi v roku 1297 a v roku 1314 pri blízkom Bannockburne.
Pod hradom stojaci kostol svätého kríža (Church of the Holy Rude) má podobu z 15. storočia. Jeho predchodcu zničil požiar. Je druhým chrámom v anglickom kráľovstve (okrem Westminsterského opátstva), ktorý si pamätá korunovácie kráľov.
V júli pred 465 rokmi v ňom korunovali batoľa, 9-mesačnú Máriu za prvú škótsku kráľovnú. O korunovácii rozprávala celá Európa. Aby sa im bábätko vyparádené do drahokamov, zamatu, saténu a hermelínu z trónu nespadlo, musel ho zozadu pridržiavať lord Livingston. Ten zaň odriekal aj korunovačnú prísahu kardinálovi Beatonovi. S korunovačným žezlom jej pomáhal gróf z Lennoxu, s mečom gróf z Argyll a s korunou gróf z Arranu. Keď ju rozbalili, aby ju pomazali posväteným olejom, rozplakala sa.
Najkrajšia asi bola prísaha vernosti biskupov a škótskych klanov. Tvrdí horali sklonili svoje hrdé chrbáty a kľačali na kolenách pred malým uplakaným dievčatkom.
Pre veľký úspech sa ceremónia po 24 rokoch, 29. júla 1567 zopakovala. Pri korunovácii Jakuba VI., jednoročného syna Márie Stuartovej.
Súboj o moc škótskej kráľovnej Márie I. Stuartovej a anglickej Alžbety I. Tudorovej dodnes vzrušuje literátov, dramatikov, filmárov, historikov, čitateľov a turistov. Prečo ?
Keď sa Mária 7. alebo 8. decembra 1542 narodila, kráľ Jakub V. sa vôbec nepotešil. Vraj vykrikoval, že ju poslal diabol, aby ako žena ukončila vládu Stewartovcov v Škótsku. O šesť dní na to sa Mária stala kráľovnou. Tato zomrel. Zrejme na choleru. Jeho súčasníci tvrdili, že od žiaľu nad prehratou bitkou pri Solway Moss.
Ako pravnučka Henricha VII. mala dedičný nárok aj na anglický trón. Keď mala šesť mesiacov, prefíkaný Henrich VIII. požiadal, aby sa o 10 rokov vydala za jeho syna Eduarda.
Jej francúzska mama Mária de Guise zásnuby rozhodne odmietla a až do korunovácie sa s bábätkom skrývala v tajných komnatách Stirlingu. Henrich odpovedal "drsnými" pytačkami. Začal plieniť krajinu a gróf z Hertfordu dostal za úlohu Máriu uniesť. Mama ju skryla v kláštore Inchmahome a požiadala o pomoc príbuzného, francúzskeho kráľa Henriho II. Ten jej ponúkol, že 5-ročné dievčatko zasnúbi so svojim štvorročným synom.
Ešte v tom istom roku Mária odchádza na výchovu do Európy. Sprevádzajú ju štyri Márie, malilinké dvorné dámy v tom istom veku ako ona. Z najlepších škótskych rodín Beaton, Seton, Fleming a Livingston.
Na francúzskom dvore si ju obľúbili. Bola živá, pekná a múdra. S budúcim manželom, chutným, útlym no chorľavým Francoisom si rozumeli od prvej chvíle, akoby sa poznali už roky. Naučili ju vyšívať, rozumieť poézii a sokoliarstvu, hrať na dva hudobné nástroje, jazdiť na koni, rozprávať a písať nielen po francúzsky, ale aj latinsky, grécky, španielsky a taliansky.
Vydávala sa 24. apríla 1558 v parížskej katedrále Notre Dame ako 16-ročná. Manžel sa stal kráľom Františkom II. rok po svadbe. Podľa svadobnej zmluvy sa Škótsko stalo súčasťou Francúzska, dlhoročného nepriateľa Anglicka.
Francúzska kráľovná si však musela zmeniť rodné meno. Nemohla sa volať Stewartová, pretože Francúzi "w" v abecede nemali. Zmenili jej rodné meno na Stuartová. A od tých čias sa meno jej rodu písalo už len podľa francúzskej gramatiky.
Po smrti Eduarda a jeho sestry Márie Tudorovej nastúpila na anglický trón Alžbeta I. Jej právo na trón bolo podľa vtedajšieho práva veľmi sporné. Bola síce dcérou Henricha VIII., ale podľa katolíckej cirkvi nemanželskou, pretože jej mamu Annu Boleynovú si tato Henry vzal, hoci jeho prvá žena ešte žila.
Keď mu pápež pohrozil, že ho vyhodí z cirkvi, neváhal. Založil cirkev vlastnú, anglikánsku a vyhlásil sa za jej hlavu. Oženil sa "len" šesťkrát. Keď mu Anna neporodila vytúženého následníka trónu, uveril intrigám, že mu je neverná a dal ju popraviť. Tak sa mu to zapáčilo, že pri osemnásťročnej Katherine Howardovej si to zopakol ešte raz. Tretia manželka Jane Seymourová mu konečne porodila vytúženého syna, no zaplatila za to životom. Aby mu staršie sestry nestáli v ceste k trónu, ihneď ich obe dal vyhlásiť za nemanželské.
Mária do roka ovdovela. Francois zomrel na infekčný zápal uší, ktorý sa rozšíril až do mozgu. Vtedy urobila prvú osudovú chybu. Ako horlivá katolíčka sa vrátila do Škótska a začala si nárokovať na protestantský anglický trón svojej drahej sesternice. Myslím, že keby vedela, čo ju čaká, radšej by zostala vo Francúzsku. Aj ponuku vín tam mala väčšiu na tie jej skrášľovacie kúpele, pestujúce jej chýrny pôvab a sviežosť.
V Edinburghu silnel vplyv presbyteriánskeho asketického kazateľa Johna Knoxa. Máriu neustále kritizoval za jej štýl obliekania a života. Mať radosť zo života už tu na zemi ? A to kto kedy videl ?
Mária sa o štyri roky vydala za bratanca, anglického šľachtica Henry Darnleyho. Ich sobáš Alžbetu rozzúril. Bol katolícky a obaja boli následníci anglického trónu po línii Margaret Tudorovej, sestry jej tata.
Manželstvo však ideálne nebolo. Krásny a nedočkavý Henry mal chuť vládnuť namiesto manželky. A žiarlil na Davida Riccia, jej tajomníka. Keď otehotnela, neveril, že dieťa bude jeho a fyzicky ju napadol, aby oň prišla. Keď sa mu to nepodarilo, pripojil sa k sprisahaniu lordov. Davida zabili v Holyroode pred očami tehotnej Márie.
O pár mesiacov sa Márii narodil syn Jakub. O rok neskôr, v roku 1567 dom, v ktorom žil Darnley explodoval a jeho našli zaškrteného v záhrade. Šepkalo sa, že jeho smrť si objednala Mária a že ho má na svedomí ten dobrodruh, s ktorým je už zasa tehotná, jej tretí manžel James Hepburn, štvrtý gróf z Bothwellu a veliteľ jej osobnej stráže.
Historici sa dodnes hádajú, či sukničkár Bothwell Máriu znásilnil alebo sa do neho zaľúbila tak, že si s ňou mohol robiť, čo chcel. Tak či tak, jej tehotenstvo bolo druhou osudovou chybou. Katolíčka, kráľovná a čaká nemanželské dieťa s chlapom, ktorý nemá nárok na trón ! Keď sa za neho vydala a sobáš bol protestantský, znepriatelila si silné škótske klany. Tretia osudová chyba.
Uväznili ju na hrade Loch Leven, kde predčasne porodila mŕtve dvojičky. Donútili ju vzdať sa trónu a vzali jej syna, aby zabezpečili jeho správnu výchovu. Už ho nikdy neuvidela.
Bothwella uväznili v Dánsku, tam vraj zošalel a po 10 rokoch zomrel.
Štvrtú chybu Mária urobila, keď utiekla do Anglicka. Keďže však stále trvala na tom, že má právo na anglický trón, Alžbeta ju uväznila na hrade v Carlisle, neskôr v Sheffielde. Väznila ju 18 rokov. Keď vyšlo najavo ďalšie neúspešné sprisahanie katolíkov, vytiahla na ňu obvinenie zo smrti Darnleyho a dala ju ako 44 ročnú popraviť. Kati ju pred popravou odprosovali, no boli to babráci. A možno len plnili príkazy, aby nemala rýchlu a milosrdnú smrť. Sťali ju až na tretí raz.
Európa bola pobúrená. Taký zlý príklad ! Veď poddaným vtĺkali do makovice, že kráľov a kráľovné zabíjať nesmú. Alžbete, tak ako jej tatovi, bola Európa ukradnutá. Verila si: "Dejiny mi dajú za pravdu. Napíšem ich." Ako správnu šéfku ju zaujímalo len to, aby Anglicko bolo silné. A to sa jej podarilo.
A pointa ?
Máriinmu synovi sa podarilo to, čo mame nie. Keďže Alžbeta sa nevydala a nemala deti, stal sa v roku 1603 i kráľom anglickým. Ako Jakub I.
