Neskoro renesančný, s prvkami rodiaceho sa baroka, Monasterio y Real Sitio de San Lorenzo de El Escorial na úpätí Sierra de Guadarrama, patrí medzi najväčšie zámky Európy.
Pôdorysom pripomína pravouhlý rošt, na ktorom dal cisár Valerián sadisticky ugrilovať jeho patróna, svätého Vavrinca, pretože mu odmietol vydať majetok cirkvi a radšej ho rozdal chudobným.
Filip II. si postaví nové kráľovské sídlo s bazilikou, kláštorom a mauzóleum oficiálne na pamiatku víťazstva nad Francúzskom v bitke pri St. Quentine dňa 10.8.1557. Trávi v ňom letné mesiace. Trmácanie na nosidlách z Madridu trvá šesť dní.
Súkromne si plní sen mladosti. Ak by nezdedil ten nudný trón, bol by architektom. Sníva o tom od štrnástich rokov.
Počas stavby v rokoch 1563 – 1584 kafre do remesla dvom Juanom. Architektovi, matematikovi a geometrovi Juanovi de Herrera a architektovi Juanovi Bautista de Toledo. Osobne schvaľuje nielen väčšinu výzdoby interiérov, ale aj výsadbu stromov a rastlín v záhrade a na terasách.
Od severu k juhu stavbu natiahnu na 204 metrov, od západu k východu stačí 160. Východná terasa meria 30 metrov, západná dvojnásobok. Z pôvodných desiatich veží prežilo dodnes šesť, štyri po obvode a dve v strede.
Väčšina robotníkov a remeselníkov, lopotiacich sa na stavbe, býva na severnom svahu pod horou. Zamestnáva ich kláštor a odmeňuje kusovo alebo na základe vypísaných výberových konkurzov podľa konkrétnych úloh.
Vonkajšie múry z precízne vytesaných kvádrov miestnej žuly dovážajú z neďalekého lomu na sto dvojkolesových vozoch, ťahaných volmi.
Na hlavnom schodisku zámku Luca Giordano skromne pripomína Slávu španielskych Habsburgovcov. Sprievodcovi Fernandovi potmehúdsky zaiskria oči, keď nás skúša: „Čo sa vám zdá na nej zvláštne ?“ Ako na povel všetci vyvrátime hlavy a zvedavo pátrame.
„Kráľ Španielska kľačí pred Bohom a ponúka mu celú zemeguľu.“ Ani trochu nie je velikášsky. Ponúka Stvoriteľovi sveta jeho vlastné dielo.
V Sále bitiek sa hompáľajú maľby len tých víťazných. Filip II. do nej vodí svoje deti, aby si ich dobre zapamätali.
Ktovie, kto si šepkal v malej oválnej miestnosti pri nádvorí Evanjelistov ? Ktorý veľvyslanec, stojaci v jednom kúte, prezrádzal štátnické tajnosti tomu v kúte druhom a pritom ich nikto uprostred plnej miestnosti nepočul ?
Srdce stavby, bazilika San Lorenzo el Real mala mať unifikovaný pôdorys väčšiny neskorogotických katedrál západnej Európy v tvare latinského kríža, s dlhšou hlavnou loďou od západu na východ, kolmo rozdelenú v troch štvrtinách loďou kratšou.
De Herrera ho zmení na štvorcový, grécky a Bautista de Toledo pri okrúhlej kupole využije učenícke roky u Michelangela na stavbe vatikánskej baziliky svätého Petra. No nahradí jej taliansky rozšafné, bohato zdobené, hore sa zužujúce korintské stĺpy inkvizítorsky strohými, mohutnými žulovými blokmi bez fantázie a spojí ich jednoduchými románskymi oblúkmi.
Filip II., akoby si tú askézu chcel vynahradiť na vizitke svojej úžasnej zbožnosti, vytiahne hlavný oltár z červenej žuly a jaspisu do výšky dvadsaťosem metrov a prezdobí pozlátenými bronzovými sochami od chýrneho Leone Leoniho z Milána.
Nesmie chýbať, pokorne na kolenách, celá jeho rodina - tato Karol V., tety Mária a Leonóra, aj sestra Mária, manželka cisára Maximiliána II., kráľovná česká, uhorská, slavónska a chorvátska.
Keď ho zrazí z nôh bolestivý záchvat dny, vymyslí zlepšovák, tromfujúci pápeža aj všetkých kardinálov a kráľov Európy. Sleduje omšu priamo z postele oknom svojej spálne.
Sponzoruje najväčší relikviár katolíckeho sveta. Viac ako sedemtisícpäťsto relikvií v schránkach v tvare hlavy, ruky, rakvy alebo pyramídy od Juana de Arfe Villafañeho a de Herreru rozmiestni po bazilike a kláštore.
Veľké oltárne obrazy baziliky objedná u Michelangela a Tiziana. Odmietnu, majú už vyše osemdesiat a chatrné zdravie. Podarí sa mu vymámiť aspoň jeden od Tiziana o mučeníckej smrti sv. Vavrinca.
Budí pozornosť dodnes. Šerosvitovo temný výjav sadistického mučenia uboleného, pomaly zomierajúceho Vavrinca, pôsobí beznádejne, porazenecky a ponuro. Na vyčíňanie zla, ktoré nemá kto zastaviť, sa nemôže prizerať ani Mesiac. Smutne sa halí do do mrakov.
El Grecov oltárny obraz smrti svätého Maurícia a celej jeho tébskej légie, keď po víťazstve odmietli mučiť porazených, sa Filipovi II. zdá málo náboženský a prikáže Navarettemu, aby ho premaľoval. Odmietne aj iné jeho obrazy. Mučeníci sú vraj utrápení a netešia sa do neba. Zlomyseľníci šepkajú, že mini kráľ nevie stráviť dlhočizné postavy svätých.
V kráľovskom Parthenóne pod hlavným oltárom baziliky spí svoj večný sen dvadsaťšesť španielskych kráľov a kráľovien. Prvým je otec Filipa II., cisár Svätej ríše rímskej Karol V. a španielsky Carlos I., poslednými sú rodičia súčasného kráľa, Juana Carlosa I. Chýba len Felipe V. a Fernando VI.
Kráľovské manželky majú právo na vlastný náhrobok zo zeleného mramoru len vtedy, ak porodili kráľa. Deti zasa len vtedy, ak prijali sviatosť svätého prijímania, teda staršie ako desaťročné. Tie mladšie pochovávajú spoločne. Ich náhrobky sú nevinné biele, z carrarského mramoru, vyzdobené ako americké svadobné torty.
Prekvapivo snehobiely náhrobok má aj slávny búrlivák a sukničkár don Juan de Austria, víťaz námornej bitky z Lepanta. V roku 1571 na čele flotily Svätej ligy zastavil rozpínavosť Osmanskej ríše v Stredomorí.
Kožené rukavice má stiahnuté z ruky a položené pri tele na znak toho, že nepadol v boji. Zomrel v posteli na týfus. Nevlastný brat Filip II. žiarli na jeho obľúbenosť a odloží ho do Nizozemska.
Na každom prste má prsteň od inej milenky. Nečudujem sa, jeho tvár patrí medzi najkrajšie, aké som kedy z mramoru videla.
Hmm, nemá tých prstov primálo ? Rozmýšľam, ako bojoval s mečom ? Ako ho mohol pevne držať v ruke a odsekávať Turkom hlavy ?
Neviem sa od jeho náhrobku odtrhnúť. Pôsobí nadýchane, ako z hodvábu. Koľko precíznych detailov ! Zvlnené vlasy, škrobený golier, krúžky na oceľovej košeli, ozdoby na brnení, čipky na poduškách ...
Aký by to bol kláštor bez kráľovskej knižnice ? La Laurentina, po vatikánskej druhá najväčšia na svete, patrí medzi najdôležitejšie historické knižnice.
Pompézne fresky, s motívmi siedmich slobodných umení (gramatiky, rétoriky, logiky, aritmetiky, hudby, geometrie a astronómie), plochou tromfujúce Sixtínsku kaplnku, dostane za domácu úlohu Luca Cambiaso a Pelegrino Tibaldi.
Sú farebne mimoriadne manieristicky pôsobivé, no po stránke citovej sú pre mňa len jej slabým odvarom. Chýba mi Michelangelova výbušnosť a emotívnosť.
Stredom sa kotúľajú obrovské glóbusy. Geocentrický Ptolemajovský svorne s heliocentrickým Kopernikovským. Steny zdobia gotické a renesančné, flámske a talianske originály. Fernando sa zastaví pri Tizianovej Poslednej večeri.
„Ktorým smerom ide mramorová podlaha ?“ „Doprava.“ „Nie, doľava.“ „Všetci máte pravdu, ide doprava aj doľava, podľa toho, kde stojíte.“
„Kto mi spočíta postavy ? Koľko ich je ?“ „Štrnásť“. „A koľko bolo učeníkov ?“ „Dvanásť.“ "Sí, spolu s Ježišom teda trinásť. Ale trinástka bola nešťastné číslo. Primaľoval poverčivý Tizian vpravo sám seba ?"
„Obsluhoval niekto apoštolov pri poslednej večeri ?" „Nie."
Je sluha v turbane vľavo symbolom víťazstva kresťanskej viery nad židovskou ? Alebo moslimskou ? No islam vznikol až o šesť storočí neskôr.
„Najväčšou záhadou zostáva postava Ježiša. Muž s jeho podobou podľa turínskeho plátna nesedí za vrchstolom, ale vľavo."
Aký tajný kód nám Tizian odkázal ?
Leonardo da Vinci vraj veril v apokryfné Tomášove evanjelium. Ježiš miloval Máriu z Magdaly viac ako iných svojich učeníkov. Chápala jeho slová rýchlejšie ako oni. Peter na ňu veľmi žiarlil. Stála pri ňom verejne spolu s jeho matkou, jej sestrou a najmladším apoštolom Jánom pri jeho utrpení na kríži. Po zmŕtvychvstaní sa jej Ježiš zjavil ako prvej.
Veril Tizian doslovne evanjeliu svätého Matúša, ktoré spomína Ježišových bratov a sestry ? Veril, že apoštol Jakub mladší, ktorý sa na Ježiša veľmi podobal a podľa semitského zvyku ho oslovoval brat, skutočne ním aj bol ? Bratom / bratancom bol aj Jozef, Šimon a apoštol Júda Tadeáš, no bratom Pána nazývali Jakuba.
Veril Tizian, že Jakub sa nechal ukrižovať namiesto Ježiša ? Neveril, že Ježiš vstal zmŕtvych a vystúpil na nebesia ?
Alebo Tizian netradičným usadením Jakuba za vrchstola symbolizuje, že Ježiš v krízovej situácii odovzdal šírenie svojho učenia jemu, a nie Petrovi ? Vedel, že ten ho hneď po zatknutí trikrát zradí a nebude mať odvahu verejne s ním znášať jeho utrpenie.
Jakub zostal šíriť novú vieru a bol ukameňovaný v jame farizejských škorpiónov, šmrcnutej pomstychtivými sršňami, v Jeruzaleme. Svätý Pavol ho v liste Korinťanom spomína na prvom mieste pred Petrom a piliermi viery nazýva oboch spoločne.
Filip II. nasyslí a z kláštorov zozbiera, ako pravý labužnícky knihomoľ, len to najlepšie zo svetovej literatúry. Zbierka utešene rastie darmi španielskych šľachticov. Manuskripty perzské, turecké, arabské, japonské, čínske, grécke, latinské, francúzske, portugalské a nemecké, kódexy arménske, katalánske a valencijské.
Rukopis svätého Augustína z Hippa (354 – 430) De baptismo parvulorum, O krste maličkých.
Kódex Los Concilios visigóticos, Vizigótske koncily z 9. storočia.
Códice Áureo, Zlatý kódex štyroch evanjelií z 11. storočia.
Targum Onkelos, slávny babylonský preklad židovskej Tóry.
Apocalipsis figurado de las duques de Saboya, Ilustrovaná Apokalypsa vojvodu de Saboya z 15. storočia.
Francúzsky Breviario de Amor, Breviár lásky.
Bocacciov komentár k Ovidiovmu Ars Amandi, Umeniu milovať.
Básne Alfonsa X. Sabia a korešpondencia Izabely Kastílskej.
Kolumbova Crónica de la navegación, Kronika moreplavby.
Pri požiari v roku 1671 zhorí celá tretina knižnice. Plamene pažravo zhltnú Los Concilios visigóticos aj 19 zväzkov Natural de las India, encyklopédiu zvierat a liečivých bylín Južnej Ameriky a Filipín prírodovedca a lekára Francisca Hernández de Toledo.
Zo štyroch tisícok latinských manuskriptov zostane 1 400, z tisícsto gréckych 650, z arabských päťsto, z hebrejských, väčšinou na indexe Svätej Inkvizície, sto.
Dnes päťtisíc manuskriptov a štyridsaťpäťtisíc zväzkov z pätnásteho a šestnásteho storočia vo vyrezávaných pomarančovníkových a mangrovníkových policiach, navrhnutých de Herrerou, starostlivo chránia dvierka.
Každá kniha skrýva svoj drahocenný kožený chrbátik pred svetlom. Von vykukujú len spodničky listov, vykrojené do polmesiaca, sfarbené zlatým prachom, prilepeného bielkom, cifrované čiernymi evidenčnými číslami.
Ale, ale ! Nekompromisne katolícko inkvizítorské veličenstvo si dá namaľovať svoj životný horoskop na plafón do kúta knižnice, necháva si veštiť osud z rúk a verí v zázračný účinok kameňov. Očividne ho tajne lákala astrológia, chiromantia a alchýmia.
Svätá Inkvizícia však zo dvesto manuskriptov o alchýmii, mágii, kabale, čarovaní, zaklínaní, tajných rituáloch vyznavačov diabla a síl temnôt, stráži svojim jastrabím okom ešte aj dnes.
Úžasné ! Tu by som chcela byť knihovníčkou ! Loziť tajne v noci po rebríku do zamurovanej veže za zakázanými knihami na hornej deviatej polici a pri mihotavom svetle si lámať hlavu, čo je na nich také nebezpečné.
