Výstava Impresionizmus, Wie das Licht auf die Leinwand kam (Keď svetlo dopadlo na plátno) vyvolala v septembri 2009 taký mimoriadny záujem, že na schodoch Albertiny sa stálo na lístky ako kedysi na banány za socializmu aj dve hodiny.
Albert Besnard, Eugène Boudin, Georges Braque, Gustave Caillebotte, Paul Cézanne, Gustave Courbet, Henri Edouard a Henri Edmond Cross, Charles Francois Daubigny, Edgar Degas, André Derain, Alfred W. Finch, Paul Gauguin, Vincent van Gogh, Armand Guillaumin, Maximilien Luce, Edouard Manet, Albert Marquet, Henri Matisse, Maxime Maufra, Claude Monet, Berthe Morisot, Hippolyte Petitjean, Albert Dubois – Pillet, Camille Pissarro, Jean Renoir, Pierre-Auguste Renoir, Théo van Rysselberghe, Claude – Émile Schuffenecker, Paul Signac, Alfred Sisley a Maurie van Vlaminck.
Niet sa čo čudovať. Vytiahla na výslnie obdivu aj ich neznáme a menej známe diela a do 14. februára ponúka nové pohľady na techniku a spôsoby impresionistickej maľby, zistené počas päťročného výskumného projektu.
Z kolekcie stosedemdesiatich diel asi polovica (75) pochádza z kolínskeho múzea Wallraf-Richartz a nadácie Corboud.
Expozíciu, bublajúcu pozitívnou energiou, milo oživujú maliarske palety s celou škálou farieb, mažiarik a misky na miešanie správneho odtieňa, okuliare, vysoké stojany s plátnami, chránené dáždnikmi a slnečníkmi a drevené skladacie stoličky.
Gustave Caillebotte: Lodenica v Argenteuil, 1882, Wallraf-Richartz-Museum & Fondation Corboud, Kolín
V korunách stromov ohlušujúco cvrlikajú cikády. Rozkolísaná Seina ležérne špliecha na boky malých člnov.
Rybári po rannom love za brieždenia a predaji úlovku na trhu pochrapkávajú po skromnom obede v kajute.
Henri Matisse: Starý mlyn, Ajaccio, 1898, Wallraf-Richartz-Museum & Fondation Corboud, Kolín
Starý korzický mlyn, nalámaný zo skál ružového pobrežia, už domlel. V stenách romantických zrúcanín sa v noci túlajú už len duchovia.
Horúce letné slnko maľuje tieňe po dvore, kde zastal čas.
Henri de Toulouse-Lautrec: Rybárske lode, 1880, Wallraff-Richartz-Museum & Fondation Corboud, Kolín
Henri Marie Raymond de Toulouse-Lautrec-Monfa, knieža zo starého a slávneho rodu so štrajkujúcim zdravím prekvapuje koktailom farieb, výrazne iných ako pri šteklivých tanečniciach z Moulin Rouge.
Namiesto neduživých, tuberkulózou a rezignáciou pôsobiacich odtieňov okrovej, na brehu mora kraľuje azúrovomodrá. Dýcha letom, oddychom a radosťou zo života.
Paul Cézanne: Vidiek západne od Aix-en-Provence, 1885/87, Wallraf-Richartz-Museum & Fondation Corud, Kolín
Malé provensálske mestečko s terakotovo červenými strechami a bledožltými múrmi uprostred sýtej zelene pínií. Háje mladých olivovníkov striedajú žlté pásy obilných políčok.
Nebo je jasné, voľné, nespútané.
Berthe Morisot: Prístav v Nice, 1882, Wallraf-Richartz-Museum & Fondation Corboud, Kolín
Jediná odvážna žena medzi záplavou mužov. Prístav, plný plachetníc, praská vo švíkoch. Na leto ho obsadili bohatí Angličania, hľadajúci spásu pred večnou ostrovnou hmlou.
Vlny šibalsky šantia so slnečnými lúčmi. Lákajú nás: "Poď, nasadni ! Plav sa za svojimi snami !"
Gustave Caillebotte: Sušenie bielizne na brehu Seiny, 1892, Wallraf-Richartz- Museum & Fondation Corboud, Kolín
Práčky práve doprali na rieke bielizeň a vyvesili ju vybieliť na slnko. Šnúry sa ťahajú celou topoľovou alejou ako vlajková výzdoba Champs-Élysées počas osláv Dobytia Bastily.
Košele, zavesené goliermi dolu, trepocú vo vetre. Až sem počujem ten zvuk a cítim ich sviežu vôňu.
Claude Monet: Záhradný chodník, 1902, Albertina
V sviežej záhrade majstrovho domu v Giverny, zaliatej vôňou červených a bielych kvitnúcich ruží, štebocú vtáky. Povieva vánok, slnko presvitá cez koruny stromov, obrastené fialovou wistériou a na chodník, vysypaný drobnými kamienkami, kreslí svoje hádanky.
Kráčam chodníkom, lemovaným zástupom fialových strapatých astier a s potešením pozorujem hru tieňov pred sebou.
Albert Besnard: Lúka v parku, Calais, 1890, Walratt-Richartz-Museum & Fondation Corboud, Kolín
Storočné vŕby v parku sa zvedavo skláňajú maliarovi cez plece na paletu. Žena v snehobielych nedeľných šatách sa snaží na letnom slniečku o nemožné. Udržať nehybne a päť minút čisté dve dve malé, neposedné deti.
Tieni si slnečníkom, potí sa a počíta, kedy jej utečú z jarného slnka do tieňa a ušmudlú si kolená od žltého záružlia a zelenej trávy.
Claude Monet: Pohľad na Vétheuil, 1881, Albertina
Na júlových poliach spieva škovránok, šuchocú prepelice a dozrieva obilie. Kopcom sa kľukatí prašná cesta k mestečku, schúlenému v údolí.
Nad sýtomodrými strechami bielych domčekov a kostola sa kolíšu steblá vysušenej trávy a lúčne kvety.
Claude Monet: Rybárske lode na pláži v Étretat, 1883 - 1884, Wallraf-Richartz-Museum & Fondation Corboud, Kolín
Búrlivý príliv Atlantiku, najväčší na francúzskom pobreží, nenásytne oblizuje drobné rybárske lode na pláži. K skromným chatrčiam so slamenou strechou sa nedoplazí.
Alabastrové pobrežie ešte spí, zakliate v chudobe.
Pierre-August Renoir: Žena so slnečníkom v záhrade, 1875/76, Museo Thyssen-Bornemisza, Madrid
Záhrada kypí svetlom a farbami. Záhradník trhá burinu zo záhonov. Pri boku mu stojí pani domu a zádumčivo pozoruje záhradu. Má smútočné čierne šaty a biely slnečník.
Akoby sa bála vykročiť a pobehať si radostne medzi kvetmi. Disciplinovane stojí v polotieni kríkov na chodníku a vdychuje ich sladkú vôňu.
Edgar Degas: Izba na zámku Ménil-Hubert, 1892, súkromná zbierka, Švajčiarsko
Izba pre hostí v Normandii, v ktorej sa každý usmieva. Veselé, žlto-zelené slnečnicové tapety. Komoda s veľkým zrkadlom. Dva biele, sušiace sa uteráky. Sýtozelené, pohodlné kreslo na čítanie. Pastelové obrazy na každej stene. Biele, uvítaco otvorené dvere.
Na drevenej dlážke sa zrkadlí veľké francúzske okno, volajúce do záhrady.
Maximilien Luce: Notre Dame, pohľad z nábrežia Saint-Michel, 1901 - 1904, Wallraf-Richartz-Museum & Fondation Corboud, Kolín
Posledné lúče zapadajúceho slnka menia melír majestátne pieskovcovej Notre Dame na gýčovú, sladko cukríkovo lilaružovú. Pohľad z najvyššieho okna na nábreží Saint. Michel skresľuje jej skutočnú drobnú výšku na obrí trojnásobok.
Zvony na Quasimodovej veži odbili siedmu. Na námestí buble život. Zástupmi nádenníkov a slúžok sa preplietajú koče boháčov a nákladné drožky s tovarom. Na kamennej dlažbe klepocú kopytá koní.
Alfred Sisley: Okolie Louveciennes, 1876, Wallraf-Richartz-Museum & Fondation Corboud, Kolín
Po ceste medzi divo zarastenými záhradami vedie na prechádzku babička malú vnučku. K aleji stožiarových topoľov kráčajú pomaly, ruka v ruke.
Nad ploty z drevených kolov sa skláňajú konáre so zlatistým žltnúcim lístím. Veštia jeseň.
Armand Guillaumin: Krajina v Louveciennes, 1872, Wallraf-Richartz-Museum & Fondation Cobourd, Kolín
Smutná zima bez slnka. Po ceste, vyčistenej od snehu, kráča prostovlasá žena v hnedej sukni. Ide na návštevu, cez ruku má prevesený košík. Jej silueta sa zrkadlí na mokrej ceste.
Strieborným mrazom obalené, nahé konáre bez listov nekonečne vysokých stromov sa dotýkajú bieleho neba. Ešte chvíľu a zo sivých mrakov sa opäť rozsneží.
Charles-Francois Daubigny: Mesačný svit nad riekou Oise, 1869, Wallraf-Richartz-Museum & Fondation Corboud, Kolín
Mesačný spln matne ožaruje krajinu, ponorenú do sna. Pri brehu kotví nákladná, veselá, bielo červená loď.
V pokojnej, ospalo plynúcej rieke sa zrkadlia stromy a neďaleký tmavozelený les.
Gustave Courbet: Zámok Chilllon, 1873, Wallraf-Richarz-Museum & Fondation Corboud, Kolín
Ženevským jazerom sa ženie zimná búrka. Nad Byronovým romantickým zámkom zúria démonické búrkové mraky a vietor strašidelne zavýja v komínoch.
Vlny sa zlostne plieskajú o pobrežie a stromy v diaľke pod Alpami kmáše víchrica. Ešte chvíľu a zatiahne sa aj modré nebo v diaľke nad Mont Blancom.
Claude-Émile Schuffenecker, Zasnežená Notre Dame, 1889, Wallraf-Richartz-Museum & Fondation Corboud, Kolín
Celú noc snežilo a Paríž sa zobudil do snehobieleho rána. Ranný východ slnko oblieka do ružovej krinolíny Seinu, Petit Pont, nábrežie od Rue Saint-Jacques a celú bielu Notre Dame.
Natešený chlapec vybehol so psom z domu a s pôžitkom sa naháňajú v páperovom snehu po členky.
Paul Gauguin: Seina pri moste Grenelle, 1875, Walraf-Richartz-Museum & Fondation Corboud, Kolín
Kdeže je Paulova rozmarnosť a šteklivosť škoricovo - čokoládových nahých tanečníc z Tahiti ? Robotnícka štvrť, napriek nádherne modrému nebu, dáva tušiť depresívno - nemilosrdne kruté podmienky práce a života.
Gustave Courbet: Morská pláž, 1865, Wallraf-Richartz-Museum & Fondation Corboud, Kolín
Nostalgická, jesenná, chladná, prázdnotou zívajúca pláž ako v Normandii. Atlantik pohrebne špinavobledozelene stuhol.
Na sýtožltý piesok husto bubnujú kvapky vody zo sivých mrakov. Pobrežný vietor ich krúti, žmýcha, mixuje a s vypršanými bielymi čmára modrú oponu v diaľke.
Gustave Caillebotte: Slamený dom v Trouville, 1882, Art Institute of Chicago, Illinois, USA
Čistá, vyzametaná cestička, vysypaná bielym štrkom, štrikuje očká okolo oválnych záhonov s pestro vysadenými vzorkami kvetov.
Na starobylom dome sa na bretónskej streche s tŕstím rozplazuje čoraz bujnejší koberec wistérie a zimozelu.
zdroj záberov (na výstave je zákazané fotografovať): www.albertina.at, www.museenkoeln.de/walraff-richartz-museum
