Všimol som si, že aj na tomto blogu je veľmi populárne písať články o tom, ako nám reality show nesmierne prekáža, ako nás trápia programoví riaditelia neustálymi živými vstupmi z víl a ako nás dokáže vytočiť, že reality show sa stávajú každodennou témou večerného spravodajstva. Dokonca tu boli pokusy (verím, že šlo o vtip) o ovplyvnenie majiteľov peoplemetrov, tak veľmi nám reality show prekážajú.
Je veľmi zaujímavé, že nikoho to nezaujíma, nikto to nesleduje, ale napriek tomu sa tu téma reality show vyskytuje čoraz častejšie. Všetci si radšej prečítajú dobrú knihu, alebo dennú tlač, televíziu sledujú len sporadicky aj to iba dokumentárne filmy na spectre a predsa im vadí, že každý večer naše obrazovky zaplnia tie isté tváre obyčajných ľudí ochotných urobiť pre 11 miliónov takmer všetko. Nikto nepozná pravidlá, nikto nepozná súťažiacich, nikto nevie nič o ničom, no napriek tomu sa tu stále niekto k niečomu vyjadruje.
Väčšina autorov, či už z bežných médií, alebo z tohto blogu sa stavia na stranu kritikov reality show dúfajúc, že tým dá najavo svoju inteligenciu, zdravý úsudok a odmietavý postoj voči plytkej zábave určenej skupine jednoduchých ľudí, do ktorej on určite nepatrí, lebo sám seba považuje za intelektuála. A keďže za intelektuála sa tu považuje asi väčšina ľudí, je to ešte stále vhodná téma, ako upútať pozornosť, zvýšiť záujem, popr. karmu. A čitatelia týchto článkov s pocitom spolupatričnosti do úzkeho okruhu ľudí s vkusom a prehľadom kývajú hlavami a velebia autora. Jednoduché.
Priznám sa, nemal som a stále nemám vysokú mienku o tomto type zábavy. Teraz už ale viem, že ak je človek normálny a vníma to celé s nadhľadom, môže si pri tom niekedy dobre oddýchnuť a zabaviť sa. Ak len nie je taký suchár, že celý deň potrebuje vstrebávať samé užitočné informácie z vedy, politiky, kultúry atď. Stretával som sa s pohŕdavými pohľadmi a úškrnkami, keď sa zvrtla téma na reality show a vysvitlo, že mám aký, taký prehľad, dokonca vlastného favorita. Povedal som „Čo je na tom čudné, že to sledujem. Pozri si pár dielov a potom hodnoť“. Veľa ľudí mi neskôr dalo za pravdu, že to nie je až také hrozné, ako o tom píšu tí, o ktorých som sa zmieňoval vyššie.
Žijeme v slobodnej krajine a napriek tomu mám pocit, že sa niektorí ľudia boja, alebo hanbia priznať, že sa im v skutočnosti páči aj tento typ programov.
