Brazília mala ešte pred pár rokmi asi 7,5 percentný ekonomický rast, z ktorého profitovali mnohí politici a ich kamaráti, ale zároveň aj bežní ľudia. Stredná trieda sa v Brazílii za desaťročie zväčšila o 40 miliónov ľudí. V čase ekonomického boomu nikoho netrápilo, že školstvo, zdravotníctvo a infraštruktúra stagnujú, alebo sa rozvíjajú oveľa pomalšie než ekonomika. Nikto nemyslel na to, že prídu aj horšie časy. Dnes sa ich ekonomický rast blíži nule a dopadlo to tak, ako to popísal istý novinár: Brazílčania už síce platia dane ako v rozvinutých krajinách, no služby ktoré zato dostávajú, sú na úrovni tretieho sveta.
Problémom Brazílie (a Latinskej Ameriky) je to, že politici nevyužili príležitosť, resp. povinnosť rozvíjať svoju krajinu tempom jej ekonomického rastu. Podľa miestnych novinárov to ani nikdy nemali v úmysle, pretože dúfali, že rastúci blahobyt ľudí prekryje nečinnosť a nekompetentnosť politikov. Mali pravdu, ale ich pokrytectvo a arogancia ich nakoniec aj tak dobehli. Keď raketový ekonomický rast skončil, ľudia si začali viac všímať to, čo dostávajú za svoje peniaze. Nielen v supermarkete, ale aj od štátu!
Keď politici videli, že „chlieb" v podobe ekonomického boomu sa minul, prešli k „hrám" a vylobovali si majstrovstvá sveta vo futbale a olympijské hry. Ale ľudia im to nezožrali. Vyšli do ulíc a požadujú aby miliardy, ktoré majú ísť na predražené a stratové mega-podujatia, išli tam, kde sú potrebné viac. Do školstva, zdravotníctva a infraštruktúry.
Sami si nájdite paralely zo Slovenskom!
Aký je recept na to, aby sa aj u nás ľuďom otvorili oči a začali požadovať od štátu služby na úrovni daní, ktoré platia? Ako dosiahnuť to, že už nenaletia Ficovi na futbalové štadióny a olympiádu?
Nemyslím si, že by mohli zo dňa na deň zmeniť situáciu k lepšiemu protesty. „Hlas ulice" nemá kto v parlamente vyslyšať. Naviac, premiér Fico je povahou oveľa bližšie k tureckému premiérovi Erdoganovi než brazílskej prezidentke Roussefovej a odpoveďou na protesty by nebola snaha počúvať rozhorčený dav, ale zbaviť sa ho. Akýmkoľvek spôsobom. Nechcem, aby situácia dospela k tomu, že sa ulice slovenských miest zaplnia bojujúcimi občanmi s políciou. Netúžim po barikádach a horiacich autách.
Zostáva nám preto menej pohodlnejšia, omnoho prácnejšia a zdanlivo nekonečná cesta osvety seba a svojho okolia.
Pozorne sledujte, čo politici robia. Nájdite si čas sledovať správy. Pýtajte sa poslancov a ministrov prečo navrhli taký a inakší zákon a nechajte si to poriadne vysvetliť. Počúvajte, čo vám o tom povedia iní ľudia, a keď prekuknete niektoré z ich klamstiev (a to sa skôr či neskôr stane), nenechávajte si to pre seba. Hovorte o tom v práci, v škole, doma. Dajte to na facebook a pošlite to protivníkom politika, ktorého pristihnete, aby to využili. Diskutujte o politike.
Čím viac ľudí bude aktívne sledovať nielen čo hovoria, ale najmä čo robia politici, tým lepšie sa budeme ako národ rozhodovať vo voľbách. Neradím vám to nezištne. Som presvedčený, že keď to tak budete robiť, tak aj 99% bude v parlamente. Keby náhodou aj nie, tak nevadí. Kľudne vymeníme našu "politickú" "kariéru" za Slovensko, ktoré budú riadiť odborne zdatní a slušní ľudia.
