V prvom rade, permanentne zadlžený štát by mal dlhy splácať. Ak ich nespláca, nasleduje sankcia – poplatok z omeškania. Ak svoj dlh zvyšuje, spláca ďalšiu istinu a úrok. V oboch prípadoch znáša štát nemalé náklady. Dlhy štátu splácajú daňoví poplatníci. Ak teda zadlžená vláda požičia „bezúročne“ zadlženým Košiciam, niekto úrok v konečnom dôsledku zaplatí. Ten niekto sú daňoví poplatníci. Aby bolo jasnejšie, občania Slovenska sponzorujú predvolebnú kampaň jedného primátora.
Orgány štátu (aj vláda) môžu konať len v intenciách zákona. Ak existuje zákon umožňujúci zadlženej vláde poskytovať „bezúročné“ pôžičky, tak ide o opätovné (koľký krát?) zlyhanie tzv. štandardných, dlhoročných politikov. Ak absentuje, ide o akt svojvôle a zneužitie moci s trestnou dohrou.
Vláda vyslala samosprávam signál. Nezodpovedné hospodárenie odmeníme. Za podmienky, že na jej čele je „správny“ primátor, či starosta (klientelizmus). Ostatní máte smolu. Požičajte si v banke za úrok.
Šmejdi v obchode nás s istotou pripravia o peniaze. Politickí šmejdi navyše o ilúzie, dôstojnosť a budúcnosť. Načim sa zobudiť. Oni sa nezmenia. My by sme mali.
