Kýblik s vodou, handra a moje čižmy - tak to vyzeralo. Len an tvári mi chýbal nadšený výraz dieťaťa, ktoré verí, že čižmy musia byť dokonale čisté. Asi som si už po minulé roky uvedomila, že malý "fŕkanec" od blata uja Mikuláša neodradil, preto som svoje čistenie čižiem zvládla v priebehu minúty. A tesne pred tým, než som zaľahla do perín, aby som svojsky zakončila deň plný nudy, naaranžovala som čižmu na parapetu.
Tak ako každým rokom aj túto noc som zaspávala s otázkou: "Čo v tej čižme bude?" Možno je to taká detská nedočkavosť alebo len zvedavosť, čím ma rodičia prekvapia tento rok. Ach prepáčte! Vy ste si mysleli, že to Mikuláš priniesol všetky tie dobroty. Tak pardón, ja som vás nechcela uviesť do krutej reality. No, keď už sme pri tej chvíľke úprimnosti, tak vám rovno poviem, že ani darčeky nenosí na Vianoce Ježiško. No, veď to bude dobré, neplačte! Raz by ste sa to predsalen dozvedeli.
Veru, realita občas býva krutá - vlastne skoro vždy. Ale ak máte dobrú fantáziu, tak vám môže byť fuk, či vám čižmu naplnila mama v červenom župane alebo nejaká imaginárna postava so sobami v záprahu a fúzmi až pod bradu. A tiež vám nemusí záležať na tom, či sa darčeky pod stromčekom objavia samé od seba hnedˇ po tom, ako zazvoní zvonec alebo či ich 23-ho narýchlo kupovali rodičia v supermarkete.
Ide o to, či veríte v tú atmosféru. V tú, ktorú sa nám snaží komercia, obchody a všetko naokolo vtĺcť do hlavy už mesiac pred (veď posúďte sami - je normálne dívať sa na Mikuláša vo výklade obchodu uprostred novembra?). V tú, ktorá vám spôsobí príjemný pocit na srdci, keď sa prechádzate po vianočných trhoch, naokolo cítiť varené vínko a svetlá vianočného stromčeku vám žiaria nad hlavami. Vtedy vás nič nemusí trápiť (možno okrem faktu, že na kabelku si musíte dávať dvakrát väščí pozor). Aj keď je pravda, že moja spolužiačka sa takmer rozplakala, keď sme boli pri tom ako na Hlavnom námestí rozsvietili stromček. "To sa má robiť až šiesteho," povedala smutne.
Pre niekoho nemusí byť toto prehnané zametanie cestičky Vianociam obohacujúce. Sú ľudia, ktorým bohate stačí postaviť si vianočný stromček dvadsiatehotretieho poobede. Sú šťastní, keď sa zídu ako rodina pri veľkolepej večeri, a keď majú možnosť rozbaliť si darčeky všetci spoločne. A potom sú tu takí, ktorí šaškujú s vianočnou výzdobou ešte niekedy v marci. Vždy mi vtedy príde na rozum, že by ju nemuseli už ani skladať.
Podľa mňa je dôležitá viera. Ak veríte, že tieto dni obdarúvania sa (či už Vianoce alebo Mikuláš) sú tu preto, aby nám pripomínali, že sa máme mať radi, tak je úplne jedno, či vám tu radosť spôsobí tučný ujo s bielou bradou a ťažkým vrecom cez plece alebo mama a otec zakrádajúci sa potichučky do vašej izby, aby vám na okno položili balíčky sladkostí.
Už ide! Už je tu! "Hou, hou hou..." Nepočuli ste? Tak nabudúce zbystrite sluch. Lebo nielenže prišiel Mikuláš, ale aj Vianoce sa už blížia. Preto nezabudnite povedať svojim blízkym, že ich máte radi. Teraz je ten vhodný čas napraviť absecniu týchto slov spred minulých mesiacov. A na tieto slová predsa nikdy nie je neskoro.
