Marína Koniarová
O ničom a predsa o všetkom
Potreba niečo napísať bola silnejšia ako rozumný hlások v mojej hlavy, ktorý švitoril: "Zlato, zase ideš písať o ničom?" Veselo som mu odvetila: "Nie, ja idem písať o všetkom!"
- 26 ročná- s veľkými snami a s malou dušou ich realizovať- ponáhľať sa treba pomaly Zoznam autorových rubrík: Keď som skrytá v poézii, Keď som skrytá v úvahách, Keď som skrytá vo fantázii, Keď sa neskrývam, Keď sa ovce opäť zišli, Súkromné, Nezaradené
Potreba niečo napísať bola silnejšia ako rozumný hlások v mojej hlavy, ktorý švitoril: "Zlato, zase ideš písať o ničom?" Veselo som mu odvetila: "Nie, ja idem písať o všetkom!"
Darujú im život. Láskyplne sa o ne starajú. Prebdejú pri nich noci dni, keď ležia v horúčkach. Sebe odopierajú, len aby im bolo dobre. A čo oni nato?
Žeby tamto boli oni? Nie, kdeže, to je len dáka početná turistická skupina... My musíme hľadať osamoteného jedinca! A predsalen to boli oni...
alebo O časoch ťažkých blicov, akvarijných bojových rybičiek a jednej plyšovej ovečke, ktorá si vytrpela svoje vďaka srdečnosti zadných dvoch lavíc
alebo ako sa skončili časy písania ospravedlneniek pred triednickou hodinou, najazdov na školský bufet a horalky v ňom a zapchávania si nosov po hodinách labákov v chemickej učebni...
Ráno sa zobudíš a rozhodneš sa, že si zájdeš k jazeru trochu oddýchnuť. Do tašky zbalíš obľúbenú knihu, fľašu vody a niečo pod zub. Späť si odnášaš hlavu plnú snov... Snov alebo reality?
Už ubehlo pár týždňov od chvíle, keď sa hŕstka mladých z panelákovej džungle na kopci v Bratislave podujala pripraviť deťom maškarný bál. Predchádzalo tomu pár posedení pri čaji, niekoľko partičiek kartových hier, zo desať dlhších telefonátov, ale aj mrznutie vonku. No aj to boli animátori z Dlhých dielov ochotní obetovať.
Existuje jedna nemenovaná hra.... a na jednej nemenovanej chate, ktorá sa uskutočnila od XY.12. do YX.12. 2007 s nemenovanými ľuďmi (zdravím Luciu, Aničku, Zuzku, hemisféru moju, Maturka, Andyho, Tomáša a... bizóna), sme sa stali na tejto hre závislými. Ale len tak trošku.
Padaju dve kvapky jedna trošku väčšia jak tá druhá padajú spolu - sú to kamarátky chceli by násjť svojho druha
Zabíjam bacily horúcim čajom, medom a nepravidelnými slovesami z nemčiny. Účinnejšej kombinácie zaručene niet. A ak ich nezabijem, tak hádam aspoň dostanem dobrú známku...
alebo Úplne normálny večer v úplne nenormálnej rodine
Som už síce veľká, ale aj tak som si včera o pol jedenástej večer šla umyť čižmičky... Aby sa ujo Mikuláš nezhrozil, keď zaparkuje sane pred oknom. Ešte by mohol nažalovať Ježiškovi, že som tento rok neposlúchala. Neviem ako vy, ale podľa mňa sú tí dvaja kamoši.
Bránila som sa. Ukrývala som sa. Maskovala som sa. A predsa si ma našla. Chrípka.