September 2004
Skupina vystrašene pôsobiacich a placho sa smejúcich deciek zoskupená pred vchodom utilitárnej organizácie s krycím názvom Gymnázium. Prvé pozdravy a zoznamovačky (aj keď niektorí sa poznali už veľmi dôverne, že Betty a Marai?) Také zvláštne zoskupenie tvorov, ktorí sa mali po najbližšie štyri roky stretávať deň čo deň...
V hlave mi rezonujú prvé hodiny... Hyperaktivna biológia; snažilo-sa-byť vtipné náboženstvo (Mišo, Maťo - sorry za tie päťky, čo ste VRAJ kvôli mne dostali); literatúra na spôsob Hamlet na A4 v priebehu 20 min - NO problem; očko pozrie, očko vidí matematika; angličtina alá Australia is da best...
Hodiny a hodiny presedené v triede, presunúc sa maximálne tak do bufetu po čokoládovú tyčinku alebo na WC (že Veronika?); naivné odovzdávanie desiaty jednému oktávanovi, ktorý bol každú prestávku hladný a každú prestávku dostal niečo pod zub... Tak aspoň sme si držali dobrú líniu...
Kde sa vzalo, tu sa vzalo a bolo zrazu leto. Koniec prvého roku, plného strastí a bojov s vybuchujúcimi pokusmi na hodinách chémie... Nejaké tie vzťahy, triedne aj mimo triedne.. Zážitky z hodín volejbalu a podobne. Hor sa na druhý ročník...
September 2005
Pamätám si, že som prišla s radikálnou zmenou účesu. Chýbalo mi viac ako 40 cm a niektorí ma vôbec nespoznali. Našťastie sa to napravilo a ľudia ma celkom začali registrovať... Prišla zmena spolusediacej – Evič a jej záchvaty rehotu. Na to nezabudnem asi nikdy, lebo som vždy dostávala srdcové zástavy, keď to na ňu prišlo. A tých podvodov pri písomkách. Človek po tom roku zmúdrel a už poznal finty.
Bamboocha... akože to vzniklo? To pre tú moju fľašu? Tak, ale treba uznať, že druhý ročník bol bohatý na posilňovanie bránice. Najmä výletíky v piatkové večery, keď už Miša mala vodičák na motorku a jej hra na abstinenta. A pamätná prechádza po Obchodnej, keď ju práve obnovovali... To zábradlie tam veru nespadlo samo od seba.
Pamätné hodiny náboženstva a snaha pána profesora utíšiť nás prúdom tečúcej vody. Dejepis a oznámená písomka, ktorá bude formou testu a, b, c... a keď prišlo na lámanie chleba naskytli sa nám otázky Prečo? Ako? Z akých dôvodov... ale po možnostiach ani chýru, ani slychu.
Praha. Konečne niekde ako celok. Konečne nejaká zábava. Pokusy ohúriť chalanov s hackysackom, strašenie v sprchách a mŕtva Veronika, prednášky na Karlovom moste a Ondro, ktorý si už mohol oficiálne kúpiť pivo. Ach, pivo, keď už sme pri ňom – posledný školský deň ma naučil... alebo ma naučili Maťo, Ondro a Tibor? Tak na výber mi veľmi nedali...
-------
Tak a pokračovanie zase nabudúce. Už je akosi priveľa hodín... A všetkého veľa škodí, najmä mojej snahy o homur
-------
Venované celej mojej triede (od Sisy B. až po Miša W.) Vďaka za krásne študentské časy... Nebudem sa tu príliš rozplývať... To si s vami vybavím osobne a tak...
