Také bývajú lúčenia...

Včera bolo vysvedčko a keďže nie ste žiadne hlavy dubové samozrejme, že to viete. Ale to bolo len také konštatovanie...
Skončil sa tento školský rok... Najkrajší v mojom živote, ale zároveň aj najťažší. Určite nie z hľadiska školy. Tá bola malina. Čas skúšky ešte len nastane a to o rok, keĎ ma čaká maturita. Ale tento školský rok bol ťažký preto, lebo som sa musela ponoriť hlbšie do svojho nútra. Spoznávala som samú seba a odhalila som aj veci, ktoré sa mi nepáčili. Ale najdôležitejším v tomto roku bolo pre mňa to, že som nadviazala viacero vzťahov, ktoré sa pre mňa stali najdôležitejšími v mojom živote.

Včera bol deň, keď som sa musela rozlúčiť z dvoma super ľuďmi. Ešte ich síce uvidím v nedeľu a jedného z nich aj cez prázdniny, ale to už bude len také... Neviem to opísať slovami... už to skrátka nebude ono! A budú mi chýbať, obaja veľmi...

Ale čoho sa desím ešte omnoho viac, je koniec budúceho roku. Poprvé - maturujem, končím na strednej, musím sa dostať na výšku a už nebudem tak často ako by som chcela vídať týchpár ľudí z triedy, ktorí mi prirástli k srdcu... Podruhé - jednu z dvoch osôb, môjmu srdcu najbližšiu už možno neuvidím vôbec... A pri tejto myšlienke ma ide roztrhnúť!

Konečne som našla niekoho, na koho sa môžem vo všetko spoľahnúť, ktorému môžem všetko povedať, kto ma vždy podporí a pomôže mi, poradí... kto utrie moje slzy a kto ma neodsudzuje, ale berie ma presne takú aká som... A ten človek tu už budúci rok možno vôbec nebude...

Nemám rada lúčenia...